Čo zakrýva fúzia nemocníc?

Slová ministra zdravotníctva preverí čas

V rezorte zdravotníctva už doznievajú otázky typu „Čo sa ukrýva za fúziami nemocníc“ a nastupujú konkrétnejšie, napríklad čo bude s budovami bratislavskej FN, najmä niektorými dislokovanými pracoviskami v atraktívnych lokalitách starého mesta. Už nie raz sme sa totiž presvedčili, že aj v našom zdravotníctve ide o peniaze „až v prvom rade“. No k žiadnemu odpredaju budov ani zariadenia po zlúčení fakultnej nemocnice s NsP Ružinov v Bratislave podľa ministra Romana Kováča nedôjde. Uviedol to na hodine otázok v zákonodarnom zbore. Poslankyňa Marta Aibeková to chcela mať na papieri, pretože vraj sľubom ministra daným bez záznamu už neverí. Nebola jedinou, ktorú zaujímala až do detailov táto téma. Aj z redakcie Hospodárskeho denníka sme položili v tejto súvislosti niekoľko otázok MUDr. Jurajovi Štofkovi, primárovi I. Neurologickej kliniky FN, ktorý bol a je členom riadiaceho manažmentu tohto subjektu (je tieňovým ministrom zdravotníctva politickej strany Smer). Chceli sme napríklad poznať jeho názor na investície do rekonštrukcií niektorých nemocníc následne idúcich od privatizácie alebo - čo bude s Gynekologicko-pôrodnickou klinikou na Zochovej ul. v Bratislave? Nielen v medicínskom svete

sú známe sumy,

ktoré sa v poslednom období vložili do prestavby tohto zdravotníckeho zariadenia. A ako to s takýmito investíciami u nás končí, je všeobecne známe. Chceli sme tiež vedieť, aký osud čaká stomatológov i stomatochirurgov a ich špecializované pracoviská na Heydukovej ulici? Požiadali sme aj o podrobnejší názor na toľko spomínanú fúziu.

Nuž prvým trom otázkam sa MUDr. Štofko diplomaticky vyhol a zareagoval len na poslednú otázku. V tejto súvislosti okrem iného uviedol, že technické prevedenie zlúčenia dvoch veľkých nemocníc v Bratislave k 1. decembru nepovažuje za najšťastnejšie. Pri spájaní boli porušené podľa neho všetky zásady správneho manažmentu zmien. „Po prvé, nebola dostatočná informovanosť. Diskusie okolo možného spojenia FN Bratislava s inou nemocnicou sa skutočne vedú niekoľko rokov, najskôr to bola Petržalka, potom prišiel na rad Ružinov. Boli však vedené vo všeobecnej rovine a neboli skutočnou prípravou na spojenie. Tieto materiály som vypracovával ako námestník riaditeľa FN. Spojenie sa udialo z večera do rána. Rozhodnutie sa urobilo v piatok popoludní na ministerstve zdravotníctva a nový manažment spojenej nemocnice sa vymenoval až nasledujúci pondelok ráno. Predstavte si,

že by došlo

k nejakej mimoriadnej udalosti. Cez víkend v Ružinove neexistovali oficiálne organizačné štruktúry, ktoré by boli operatívne. Našťastie sa nič také nestalo. Aj preto spôsob považujem za nezodpovedný a utajený (pravdepodobne úmyselne),“ uviedol MUDr. J. Štofko. „Mnohí vysokí predstavitelia ministerstva zdravotníctva podľa ich vyjadrenia sa o skutočnosti dozvedeli až z médií v pondelok na poludnie! O neinformovanosti hovorili verejne aj zamestnanci oboch nemocníc. Po druhé, zmena nebola profesionálne pripravená. Závažnosť takéhoto aktu významne zasahuje do chodu oboch organizácií a každý skúsený manažér si uvedomuje, že je potrebné pred vytvorením akejkoľvek novej organizácie načrtnúť aspoň základnú organizačnú štruktúru. Tá nebola vytvorená a dizajnuje sa v týchto dňoch, ak použijem vojenskú terminológiu, doslova ťza pochoduŤ. Po tretie, argumenty, že sa ušetrí na administratíve, nie sú ničím podložené. Dnes sa vytvára nová štruktúra, ktorá musí byť vzhľadom na

mamutie rozmery

organizácie zákonite oveľa komplikovanejšia a vytvára sa viac stupňov riadenia, ako bolo v pôvodnej FN Bratislava. Po štvrté, chváliť sa tým, že sme vytvorili najväčšiu nemocnicu na Slovensku s takmer 2000 lôžkami, mi pripadá doslova detinské. V základných učebniciach manažmentu sa píše, že ideálna veľkosť nemocníc je do 400 lôžok, 600-lôžkové nemocnice sú veľké a viac ako 800-lôžkové nemocnice sú mamutie, ktoré prestávajú byť efektívne riaditeľné. Čo potom asi znamená takmer 2000 lôžok pre nový manažment? K tomu je potrebné pripočítať spoločné vyšetrovacie zložky - dnes má nemocnica spolu takmer 70 klinických a paraklinických oddelení! Navyše: v rozhodnutí o zlúčení je stanovená podmienka vykonať účtovnú uzávierku k 30. novembru. Účtovná uzávierka sa štandardne robí k 31. decembru kalendárneho roka, už preto spojenie

mohlo mesiac

počkať, pretože urobiť uzávierku k stanovenému termínu koncom novembra bude mimoriadne náročné. No základným nedostatkom spojenia oboch nemocníc je absentujúci cieľ, čo tým chceme dosiahnuť. Argumenty ministerstva zdravotníctva nie sú v pragmatickej rovine, skôr sú deklaratívne a doslova dogmatické. Pokúsim sa ich komentovať. Ak sa hovorí o vytvorení ťkomplexnej nemocniceŤ, tieto argumenty znejú nepresvedčivo najmä u zamestnancov bývalej NsP Ružinov, pretože táto bola jednou z najkomplexnejších nemocníc na Slovensku. Ak sa argumentuje tým, že NsP Ružinov sa povýši na fakultnú nemocnicu, tak sa to dalo urobiť iným spôsobom, veď ak máme v Bratislave už dnes

dve fakultné

nemocnice (Mickiewiczova a Dérerova), nič nebránilo v prípade potreby vytvoriť aj tretiu. Ak sa argumentuje, že sa zvýši financovanie, citujem výrok z tlačovej besedy ťo 300 Sk na jeden ošetrovací deňŤ, musím zodpovedných upozorniť, že financovanie cez ošetrovacie dni sa zrušilo už v roku 1998! Ak sa argumentuje tým, že sa budú môcť vytvoriť nové kliniky v Ružinove, potom musím upozorniť, že kliniky lekárskych fakúlt sa kreujú nie na základe názvu firmy, ale podľa dohody medzi dekanom fakulty a nemocničným zariadením. Už dnes predsa v bývalej NsP Ružinov bolo viacero kliník LFUK a SPAM a naopak, vo FN Bratislava boli oddelenia, ktoré neboli klinické (urológia, ARO a pod.)

Budúcnosť ukáže, čo obe nemocnice získajú spojením, pretože ich základné problémy nevyrieši žiadne zlučovanie alebo premaľovanie názvu firmy. Problémy oboch nemocníc sú v celkovej absencii financií, keď dostávajú len 60 % reálnych nákladov a ich dlžoby sa zvyšujú o niekoľko desiatok miliónov korún mesačne. Na základe uvedeného som presvedčený, že ministerstvo zdravotníctva, ktoré zlyháva v realizácii transformačných krokov (napríklad len účtovné zadlžovanie rezortu je mesačne okolo 200 mil. Sk), týmto aktom chcelo odpútať pozornosť od skutočných problémov,

vytvoriť zdanie,

že niečo robí pre transformáciu zdravotníctva. Varujem pred podobnými unáhlenými krokmi najbližšie v Košiciach.“ O čo vlastne skutočne súčasnému ministerstvu zdravotníctva išlo, ukáže čas. No na nápravu nevyčísliteľnej škody býva v retrospektíve neskoro.

Ľudmila Koníková