Neuralgické body drevo - les

Obchod s drevom tentokrát z hľadiska zväzu spracovateľov

Drevospracujúci priemysel má u nás jednu významnú výhodu, a tou je relatívna sebestačnosť v domácej surovinovej základni. Na základe toho by ani jeho prosperita nemala byť problémom, skutočnosť je však iná. Medzi producentmi dreva a odberateľmi existuje určité napätie, ktoré sa odzrkadľuje v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch. Štátni dodávatelia drevnej hmoty obviňujú spracovateľov, že neplatia za odobratú surovinu, že nevedia spracovať všetku hmotu, že požadujú dlhé lehoty splatnosti a ich výhradou sú aj nižšie ceny na domácom trhu. Spracovatelia si naopak myslia, že objemové a kvalitatívne normy znevýhodňujú domácich odberateľov. Lehoty splatnosti, ktoré požaduje štátny sektor, sú podľa nich neprimerane krátke, a ten častejšie požaduje aj okamžité platby. Pritom pohľadávky štátneho sektora po lehote splatnosti, ako to vidia vo Zväze spracovateľov dreva SR, sú predovšetkým zo začiatku deväťdesiatych rokov a najmä od priekupníckych firiem. Cieľom kritiky spracovateľov je aj navyšovanie

podielu exportu

dreva, ktoré považujú za účelové, bez ekonomicky podložených dôvodov. Vo svojich námietkach idú dokonca ešte ďalej, keď tvrdia, že štátny sektor pracuje menej efektívne ako neštátny, hoci aj ten má ešte ďaleko k efektívnosti dosahovanej v krajinách západnej Európy. Drevospracujúci priemysel od roku 1992 zvýšil tržby za predaj výrobkov zo 6,1 mld. Sk na 9,3 mld. Sk. Produktivita práce v ňom vzrástla o 157,8-percenta pri súčasnom poklese počtu pracovníkov o 7547. Napríklad Bučina Zvolen v minulom roku dosiahla produktivitu práce v hodnote viac ako 1,4 mil. Sk na pracovníka, čo je 66 % nad slovenským priemerom. Aj napriek pozitívnym trendom v oblasti tržieb zahraničný kapitál v drevospracujúcom priemysle investuje pomerne málo. Skúsenosti ukazujú, že najväčšie investície v strednej a vo východnej Európe smerujú do Rumunska, pričom táto krajina

vývoz guľatiny

zakázala. Otázkou je, prečo nechcú napríklad Rakúšania investovať do drevospracujúceho odvetvia aj u nás. Sú to len dopravné náklady, ktoré odrádzajú potenciálnych investorov od kapitálového vstupu do existujúcich podnikov? V správe vypracovanej prezidentom Zväzu spracovateľov dreva SR Petrom Lispuchom a členom predstavenstva zväzu Petrom Petrovičom sa uvádza, že priamy export zo štátnych lesov sa od roku 1998 do roku 2000 zdvojnásobil. Priemerná cena vyvezeného dreva sa podľa tohto hodnotenia zvýšila len o dve percentá a v posledných dvoch rokoch dokonca zaznamenala pokles. O výhodnosti

exportu dreva

to podľa nich nesvedčí a nemá to podporu ani z hľadiska vývoja pohľadávok. Autori, ako sami tvrdia, si pomohli štatistikou zo Zelenej správy a konštatujú, že vo vývoji pohľadávok po lehote splatnosti nastal vlani obrat k lepšiemu. Pri dvojnásobnom náraste exportu sa pohľadávky po lehote splatnosti v posledných troch rokoch znížili o tri percentá. Členovia zväzu ročne spracujú 750-tisíc kubických metrov dreva a ich podlžnosti štátnym lesom po lehote splatnosti tvorili menej ako päť percent evidovaných pohľadávok. Podľa ich výpočtov priemerné speňaženie dreva v lesoch v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva predstavuje 1229 Sk za kubický meter a v neštátnych 1200 Sk. Drevo zo súkromných lesov však spracovatelia nakupujú lacnejšie o 5 až 10 %, a tie sú ziskové aj napriek tomu. „Štát ťažil v roku 2000 o 45 % drahšie ako neštátny sektor. Ak by dosiahol rovnaké

ťažobné náklady

ako neštátny, usporil by za minulý rok 801 mil. Sk. Nielenže by nepotreboval žiadnu dotáciu, ale by vytvoril zisk 434,9 mil. Sk,“ uvádza sa v správe, ktorou predstavitelia zväzu hodnotia lesné hospodárstvo a stabilitu drevospracujúceho priemyslu na Slovensku.

Peter Farárik