Kto sa zastaví, ekonomicky prehrá

Ignorovať pokrok znamená stratu konkurencieschopnosti

Chemický kombinát Duslo Šaľa, a. s., sa za uplynulých štyridsaťtri rokov stal významným podnikom nielen tohto regiónu, ale vďaka svojim kvalitným výrobkom prekročil aj horizont Slovenska. Kolektív Dusla sa musel neraz vyrovnávať s nepriaznivými dôsledkami ekonomickej transformácie a s rozpadom východných trhov. Prezieravými a rozvážnymi rozhodnutiami manažmentu sa však podarilo nielen udržať štandardne vysoké kvalitatívne ukazovatele ich výrobkov, ale podarilo sa im produkciu umiestniť na zahraničných trhoch, a pritom si tak vytvoriť aj zdroje na investovanie do rozvoja a modernizácie. V minulom roku Duslo vo výrobe tovaru prvýkrát v histórii prekročilo hranicu 8 mld. Sk. V roku 2001 sa dvakrát zvyšovala cena zemného plynu, zvýšili sa ceny elektrickej energie, dopravy, telekomunikácií atď. Napriek týmto faktom, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikovú ekonomiku, Duslo aj v roku 2001 patrí medzi úspešné spoločnosti. O súčasných problémoch, ale aj pozitívach spoločnosti sme v uplynulých dňoch hovorili s Jozefom Kollárom, generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Dusla a s ekonomickým riaditeľom Rudolfom Málnásim. V uplynulých mesiacoch sa dvakrát zvyšovala cena plynu a ďalších vstupov, čo nepochybne ovplyvňuje náklady. Ako možno hodnotiť súčasné výsledky spoločnosti Duslo?

J. Kollár: V roku 2000 sme po prvý raz v histórii prekročili vo výrobe tovaru hranicu 8 mld. Sk a celkové tržby prekročili hodnotu 8,3 mld Sk. V roku 2001 sa výrazne zvýšili ceny plynu a ďalších vstupných surovín, ale napriek tomu naše výsledky nebudú horšie ako v predchádzajúcom roku. Verím, že opäť dosiahneme rekordnú výrobu tovaru a celkových tržieb. Darí sa nám dosahovať čoraz lepšie výsledky vo využití výrobných kapacít najmä v oblasti gumárenských chemikálií a vo výrobe priemyselných hnojív. Výsledky roku 2001 určite pozitívne ovplyvní aj náš export, pretože až 81 % produkcie vyvážame do zahraničia.

Spomínate export. Na ktoré krajiny sa orientujete a ako sa dokážete vyrovnať s nárokmi odberateľov na kvalitu? J. Kollár: Kvalite našich výrobkov venujeme doslova každodennú mimoriadnu pozornosť. O našom úsilí dosahovať svetovú kvalitu svedčí aj skutočnosť, že sme v uplynulých mesiacoch úspešne urobili obnovovací audit na pridelenie certifikátu podľa ISO 9001 a ISO 14 001. Máme účelne vybudovaný komplexný systém kvality, čo nám umožňuje presadiť sa aj na najnáročnejších trhoch. Orientujeme sa najmä na Českú republiku, Nemecko (najmä na Bavorsko), exportujeme do Maďarska i do Rakúska. Pritom gumárenské chemikálie už od roku 1994 vyvážame takmer do celého sveta, pričom odberatelia sú všetko významné svetové firmy. Exportujeme 81 % našej produkcie, pričom prakticky nemáme reklamácie na kvalitu našich výrobkov. Špičkovú kvalitu výrobkov, ale aj kvantitu možno dosiahnuť len s modernými technológiami. Aké parametre dosahuje pred dvoma rokmi ukončená moderná výrobňa kyseliny dusičnej? R. Málnási: Dokončenie a odovzdanie do prevádzky vyše jedenapolmiliardovej investície výrobne kyseliny dusičnej bolo v našich podmienkach mimoriadnou udalosťou. Napríklad v tejto novej výrobni dokážeme produkovať až s tridsaťnásobne nižšou energetickou náročnosťou v porovnaní so starou prevádzkou. Možno jednoznačne povedať, že kapacity tejto výrobne, ale aj ďalších využívame na 100 %. Aj najmodernejšiu technológiu však ovplyvňuje ľudský faktor. Zvyšovaniu kvalifikácie sa v podniku venujete sústavne, a to od učňov až po vrcholových manažérov. J. Kollár: Zastavím sa na chvíľu pri spomínaných učňoch. Myslím si, že trestuhodne zanedbávame oblasť vzdelávania mládeže, čo sa už začína prejavovať v praxi. V Dusle sme si uvedomili dôležitosť vzdelávania aj učňov, preto sme si ponechali Stredné odborné učilište chemické, ktoré patrí k najmodernejším a k najprogresívnejším na Slovensku. Celý vyučovací proces i prax sú na vysokej úrovni, o čom svedčia aj mnohé ocenenia, ktoré získavajú naši učni na medzinárodných súťažiach. Druhou vecou je financovanie prevádzky učilišťa. Štát, žiaľ, stále nedokázal doriešiť financovanie neštátnych učilíšť. Práve v týchto dňoch sme dostali od ministra školstva list, v ktorom naznačuje, ako chcú riešiť financovanie učňovského školstva. Budeme rokovať s kompetentnými pracovníkmi ministerstva a predpokladám, že sa dohodneme na spôsobe financovania. Môžem citovať zo spomínaného listu ministra: „Financovanie stredných odborných učilíšť možno dohodnúť zmluvou medzi zriaďovateľom a príslušným krajským úradom tak, že sa poskytne na prevádzkovanie učilišťa príspevok zo štátneho rozpočtu minimálne na zabezpečenie teoretického vyučovania.“ Vysoké nároky na kvalifikáciu a skúsenosti kladie najmä údržba moderných technológií. Ako zabezpečujete údržbu, ale aj opravy? R. Málnási: To je veľmi zaujímavá problematika. V Dusle sme mali pred rokom 1989 vyše 2200 zamestnancov. V procese transformácie firmy sa údržba oddelila od našej akciovej spoločnosti a vytvorili sa viaceré spoločnosti s ručením obmedzeným. Celú údržbu a opravy nám tieto spoločnosti zabezpečujú dodávateľským spôsobom.

Chemický priemysel je známy aj tým, že si udržal výskumné ústavy, ktoré sa v mnohých odvetviach doslova húfne likvidovali najmä pre nedostatok financií a vhodných výstupov. J. Kollár: Je to určite veľmi pozitívny fakt, pretože bez výskumu sa v chémii nepohneme dopredu. Môžem sa pochváliť posledným úspechom, keď výsledok podnikového výskumu je na špičkovej svetovej úrovni a vyhovuje aj podmienkam EÚ. Kolektív riešiteľov Peter Lehocký, Jana Zušťáková a Ján Uhlár získal nedávno cenu Jána Bahýla za najlepší slovenský vynález. Vynález je, samozrejme, chránený patentom. Ide o zmesový kvapalinový stabilizátor kaučukov. V mnohých fabrikách v poslednom období veľmi čudne pristupujú k sociálnemu programu a považujú ho za socialistický prežitok. J. Kollár: Aj my v Dusle sme stáli pred dilemou, ako pristupovať k sociálnym aktivitám. Nakoniec zvíťazila tradícia a pozitívne skúsenosti zo zahraničia, a tak napriek miliónovým výdavkom má sociálna politika v Dusle stále svoje miesto. Sociálny fond dosahuje výšku až 30 miliónov korún ročne. V záujme zdravej výživy je stravovanie dotované fabrikou a zamestnanci platia len 37 % z ceny jedla. Denne sa u nás varí päť druhov jedál a zamestnanci sa môžu stravovať aj počas druhej a tretej zmeny. Stravovanie využíva približne 80 % pracovníkov. Pre svojich zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, bývalých zamestnancov a dôchodcov poskytujeme zdravotnú starostlivosť vo vlastnom, nadštandardne technicky, ale aj odborne vybavenom Centre zdravotnej starostlivosti. Práve v tomto zariadení sa robia vyšetrenia v rámci kardiovaskulárneho a onkologického programu. Nevzdali ste sa ani vášho rekondičného sanatória v Šoporni. R. Málnási: Sme veľmi radi, že prevádzkujeme rekondičné sanatórium v Šoporni, ktoré v rámci uceleného servisu ozdravovacích metód ponúka rehabilitáciu vo forme podvodných masáží, škótskych strikov, vírivých masáží, perličkových kúpeľov, inhalácií, masáží atď. Toto naše stredisko je svojou vybavenosťou a kvalitou služieb na veľmi vysokej úrovni. Pre našich zamestnancov poskytujeme 14-dňové rekondičné bezplatné pobyty a ďalšie pobyty pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. A čo starostlivosť o deti a tých rodičov, ktorí to potrebujú? J. Kollár: Je pre mňa potešením, že naša spoločnosť nezabúda ani na tie deti, ktorých rodič prišiel o život. Staráme sa aj o ženy, ktoré majú malé deti. Osamelým matkám s deťmi do 10 rokov poskytujeme jeden deň plateného voľna počas mesiaca a všetkým matkám s deťmi do 10 rokov ďalší deň voľna v roku. Poskytujeme odmeny pri životných a pracovných jubileách, dovolenkový a vianočný príplatok vo výške 50 % tarifnej mzdy atď.

Spomínané vymoženosti sú súčasťou kolektívnej zmluvy? R. Málnási: Kolektívna zmluva v našej akciovej spoločnosti predstavuje súhrn vyše 150 záväzkov. V prevažnej väčšine ide o záväzky nad rámec zákona, ktorými sa zamestnávateľ zaväzuje zlepšiť rôzne podmienky pracovníkov. V súčasnosti platí Vyššia kolektívna zmluva uzatvorená na obdobie troch rokov, a to od 1. marca 2000 do 28. februára 2003. Samozrejme, po prehodnotení v rámci aktualizácie prijímame viaceré dodatky. Napríklad v súvislosti s dohodnutým nárastom miezd sme upravili tarifné triedy, a to vždy smerom hore. Za prvých desať mesiacov tohto roka dosiahol priemerný mesačný zárobok v Dusle viac než 17-tisíc korún. Od 1. januára 2001 sme zvýšili príplatky za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí atď. V súvislosti s chemickými podnikmi, Duslo nie je výnimkou, by sme mohli vravieť aj o ekologizácii výroby. J. Kollár: Popri zabezpečovaní výroby sa sústavne venujeme aj postupnému znižovaniu negatívneho vplyvu výrobných činností na životné prostredie a orientácii na ekologizáciu výroby. Chceme, aby životné prostredie zodpovedalo rozvojovým a environmentálnym potrebám súčasných i budúcich generácií. Duslo ako jedna z prvých chemických spoločností v rámci Slovenska získalo od Švajčiarskeho združenia pre kvalitu a riadiace systémy v roku 1998 certifikát environmentálneho manažérskeho systému podľa normy ISO 14 001. Máme spracovaný Program ochrany životného prostredia do roku 2008, v ktorom sú zahrnuté naše významné ekologické investičné akcie. Orientačná výška investícií dosahuje až 3,3 mld. Sk. Naše ekologické aktivity oceňujú aj audítori pri kontrolných auditoch environmentálneho manažérskeho systému a jednoznačne potvrdzujú zhodu a rozvoj systému podľa normy ISO 14 001. Ako sa bude Duslo rozvíjať v roku 2002? R. Málnási: Na rok 2002 sme už v uplynulých týždňoch pripravovali konkrétny plán. Na stole máme prakticky už tretí variant, ktorý vzhľadom na určitú recesiu v západnej Európe berie do úvahy ani nie tak znižovanie odbytu ako skôr znižovanie cien. Predajné ceny sa na svetových trhoch znižujú, takže zrejme budeme mať riadne napätú bilanciu zdrojov a potrieb. V roku 2002 neuvažujeme s nejakou mimoriadnou investíciou, pretože stále splácame syndikovaný úver, ktorý sme si zobrali na výstavbu výrobne kyseliny dusičnej. Ako ďalej s rozvojom Dusla po roku 2002? J. Kollár: Pri analýze ďalšieho rozvoja musíme vychádzať z dôležitých a rozhodujúcich hodnôt, akými sú kvalita a inovácia, ako aj aplikácia novej techniky a technológie. V chémii prináša rozvoj doslova prevratné zmeny, ktorých ignorovanie veľmi rýchlo môže privodiť stratu konkurencieschopnosti. Duslo sa preto v budúcom období zameria predovšetkým na modernizáciu technológií v oblasti prísad do polymérov na parafenylendiaminovej báze, na technológiu stabilizátorov do gumy a kaučukov a nepochybne sa cieľavedome sústredíme aj na rozvoj produkcie priemyselných hnojív. Premyslene sa budeme venovať investíciám do vzdelávania, pretože tie patria v našej fabrike medzi najlepšie. Chceme mať nielen kvalitných, ale aj spokojných pracovníkov. Len vysokokvalifikovaní a spokojní pracovníci sú schopní viesť fabriku k trvalej prosperite.

Jozef Kunik