Hormón šťastia

Príroda vybavila mozog biochemickým systémom, ktorý nás núti vyhľadávať pôžitky. Na dosiahnutie cieľa slúži alkohol, sex, jedlo, tabak, hazard, drogy. Uspokojenie je závislé od hladiny hormónu zvaného dopamín, ktorý je indikátorom pocitu blaha.

Stačí pohárik whisky, pár ťahov z cigarety, jeden joint – a hneď sa zdvihne nálada, človek vidí sám seba i druhých v celkom inom svetle. Pocit uspokojenia, blaha a radosti môže vyvolať i tabuľka čokolády, hodinka vytrvalého behu, pohlavný styk a dokonca i veľké pracovné vypätie. Alkohol, povzbudzovače ale aj jedlo, sex alebo šport môžu mať na mozgovú biochémiu podobné účinky. Keď človek fajčí, pije alkohol, privádza do pohybu miliardy molekúl, ktoré aktivujú mnoho biochemických dejov. V dutine lebečnej sa odohrá nervová reťazová reakcia, ktorej výsledkom je preskupenie reality v mysli. Účinok nemá dlhé trvanie, ale vyvolá iba pocit a človek sa hneď cíti lepšie. Vedci sa bez ohľadu na zložitosť týchto javov snažia odhaliť mechanizmy, ktoré sú príčinou užívania drog či úsilia dosiahnuť uspokojenie inými prostriedkami.

Čo človeka núti, aby legitímnymi i nelegitímnymi spôsobmi neustále hľadal pôžitky? Ako je možné, že niektorí ľudia im prepadnú, kým iní ich môžu opakovane vyhľadávať a nestanú sa závislými? Mnohí vedci sú presvedčení, že odpoveď je jednoduchšia, ako by sa dalo čakať. Účinok drog a činností, ktoré majú vplyv na zmenu nálady a pocitov, závisí podľa ich názoru od toho, do akej miery je zvýšená hladina dopamínu, látky produkovanej mozgom prirodzenou cestou. Ako prví poukázali na biologický význam dopamínu už v roku 1975 Kanaďania Roy Wise a Robert Yokel, ktorí robili pokusy na zvieratách. U krýs, ktorým neutralizovali dopamín, sa euforizujúci účinok kokaínu neprejavil.

Dopamín, jeden z množstva zatiaľ určených neurotransmiterov, zabezpečuje vzájomné prepojenie nepatrného množstva neurónov (iba tri desatiny percenta mozgových buniek), ktoré riadia rôzne funkcie. Do okruhu dopamínu je začlenený i stredný mozog, najjednoduchšia časť mozgu na vrchole mozgového kmeňa. Presnejšie povedané, pod vplyvom dopamínu sú zakončenia neurónov, ktoré sa nachádzajú vo Varolovom moste (oblasť pod stredným mozgom), nasmerované k jadru zvanému nucleus accumbens, autentickému centru pôžitku, ktorý je súčasťou mezolimbického systému. Odtiaľ dosahujú zakončenia ďalších neurónov až k mozgovej kôre čelovej krajiny, sídlu vyšších funkcií mozgu, ktorými sú pamäť a emócie. Časť týchto neurónov (v jadre accumbens) vykonáva s prispením dopamínu odlišnú funkciu: riadi pohyby.

Práve v mezolimbickom systéme sa aktivizuje „mechanizmus odmeny“, ktorý vyvoláva slasť a uspokojenie. Čím dlhšie pokračuje výskum, tým je preukázateľnejšie, že pôsobenie dopamínu sa nedotýka iba substancií, ktoré vyvolávajú závislosť, ale i látok bežne konzumovaných. Príroda nás zrejme obdarila biochemickým systémom, ktorý nás v podstate núti usilovať sa o pôžitok všetkými prostriedkami. Pri každom príjemnom zážitku môže stúpať hladina dopamínu podobne, ako sa to deje pri konzumácii drog. Samozrejme, nie rovnakým spôsobom a nie v rovnakej miere. Keby túžba a pohlavný styk nevyvolávali v mozgu uvoľnenie dopamínu, bolo by ohrozené prežitie nášho druhu a obratlovcov všeobecne. Výskum evolúcie sa zameriava na princíp pôžitkovosti, ktorý má dôležitý význam pre reprodukciu druhu a pre prežitie jedinca.

Medzi prirodzeným vyhľadávaním pôžitkov a drogovou závislosťou je diametrálny rozdiel. Je vôbec možné, aby v oboch prípadoch bola príčinou tá istá molekula, dopamín? Je neurobiológia schopná s konečnou platnosťou vysvetliť nepokoj, ktorým sa človek oddávna vyznačuje? Vedci študovali gény dopamínu a gény ich receptorov s nádejou, že objavia mutácie, ktoré by vysvetľovali sklon k užívaniu drog. Zatiaľ neúspešne. Genetická predispozícia k používaniu omamných látok je u zvierat zakódovaná celkom zanedbateľne, u človeka ešte menej. To sa dotýka aj najviac skúmanej a rozšírenej drogy-alkoholu. Vedci dokázali, že v mozgu existujú dopamínom ovplyvnené neurónové okruhy, ktoré podnecujú správanie vyvolávajúce pôžitok. Na druhej strane je pravdou, že v našej kultúre majú ľudia sklon k bezprostrednému uspokojovaniu vlastných potrieb konzumným spôsobom a používajú na to vonkajšie nástroje – napríklad drogy a alkohol – ako najkratšiu cestu k dosiahnutiu eufórie alebo k upraveniu duševného stavu. Stali sme sa otrokmi pôžitkov – varujú vedci.

Nie je vylúčené, že náš mozog je narkoman, tvrdí francúzsky vedec Erik Loonis, ktorý produkuje akýsi „nepretržitý šum“, vyvolávaný nielen sústavnou elektrochemickou aktivitou neurónov, ale i veľkou psychickou námahou. Zdá sa, že nie je vari ani možné vyhnúť sa akejkoľvek forme závislosti. Pri stíhaní vidiny šťastia sa moderný človek nemôže vyhnúť frustráciám, ktoré prinášajú viac utrpenia ako šťastia.

Môže byť niečo také hmlisté a prchavé ako šťastie dané človeku do vienka spolu s genetickou informáciou hermeticky uzavretou v chromozómoch? Môžu gény, ktoré dávajú pokyny mozgovým bunkám, neurónom determinovať ich funkciu vrátane myšlienok, emócií a správania? Vedci hľadajú odpovede a nedávne prvé pokusy s klonovaním ľudských embryí nasvedčujú, že ich úsilie sa začína uberať smerom, o ktorom má väčšina pochybnosti. Klonovanie isto otvára perspektívu, ktorá je úžasná, ale zároveň naháňa strach: možnosť vytvorenia ľubovoľného množstva kópií jedincov s rovnakým mozgom, rovnakými neurónmi a rovnakými génmi, repliky ľudských bytostí s podobným myslením, cítením i konaním. Tieto bytosti by azda mali okrem iného spoločnú i jednu schopnosť - byť šťastné. Osud človeka by sa v takomto prípade neodvíjal v interakcii s prostredím (na základe podnetov) a vnútornými podmienkami (zraniteľnosť, statočnosť), ale bol by zapísaný v jeho génoch.

(kab)