Voľba postupu v hmotnej núdzi

Z uvedeného vyplýva, že ako študentka VŠ (po dovŕšení 25 rokov veku), ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie, do evidencie nezamestnaných sa však nemôžete zaradiť (§ 39 ods. 6 písm. a) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov). Avšak pod pojmom „hľadanie si zamestnania prostredníctvom príslušného okresného úradu práce“ možno rozumieť právo občana na zamestnanie, ktorý chce a môže pracovať a hľadá si zamestnanie, t. j. právo na sprostredkovanie zamestnania, o ktoré sa občan uchádza na okresnom úrade práce, v obvode ktorého má trvalý pobyt, ako aj právo na informácie o možnostiach zamestnania, o ktoré môže občan požiadať ktorýkoľvek okresný úrad práce, t. j. aj mimo miesta trvalého pobytu, napríklad v mieste vysokej školy atď. Z uvedeného vyplýva, že ak by ste doniesli potvrdenie z okresného úradu práce, resp. potvrdenie z niektorej agentúry, ktorá sprostredkováva zamestnanie za úhradu, že ste si hľadali zamestnanie, mali by ste byť posudzovaná ako občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. V prípade, ak by ste si prácu nehľadali, resp. okresný úrad práce by vám odmietol dať potvrdenie o skutočnosti, že ste sa informovali o možnostiach zamestnania, mali by ste mať postavenie občana v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. (O posúdení, či ste občanom v hmotnej núdzi z objektívnych alebo zo subjektívnych dôvodov, by mal príslušný okresný úrad vydať rozhodnutie na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní do 30 dní od začatia konania, resp. vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní, proti ktorému sa môžete odvolať na krajský úrad).

Zisťovanie príjmu

Príjem občana na účely poskytnutia sociálnej pomoci sa zisťuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, a prihliada sa na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc.

Výška dávky sociálnej pomoci závisí od dôvodov, pre ktoré je občan v hmotnej núdzi, od počtu spoločne posudzovaných fyzických osôb a od vlastného pričinenia občana, ktorý sa ocitol v hmotnej núdzi, najmä v závislosti od príjmu zo závislej činnosti.

Možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou na prekonanie hmotnej núdze

sa neskúma,

ak ide o občana, ktorý:

skončil pracovný pomer, prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, alebo činnosť spolupracujúcej osoby bez vlastného zavinenia, alebo

nebol v pracovnom pomere z dôvodov, ktoré sa podľa osobitného predpisu považujú za splnenie obdobia platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti (§ 47 písm. a) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov - t. j. doba sústavnej prípravy na povolanie, ak občan platil príspevok na poistenie v nezamestnanosti najmenej šesť mesiacov), a

preukáže, že si nové zamestnanie hľadá za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa osobitného predpisu (§ 8 písm. f) zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov).

V prípade, ak by váš príjem nedosahoval výšku životného minima, t. j. 3790 Sk mesačne, ale svojím doterajším príjmom a svojím majetkom si hmotnú núdzu môžete riešiť sama, nie ste považovaná za občana v hmotnej núdzi (§ 9 ods. 1 zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov).

Za majetok sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Hmotnú núdzu si má občan riešiť:

užívaním vlastného majetku,

správou vlastného majetku,

predajom vlastného majetku alebo

prenájmom vlastného majetku.

Od občana však nemožno požadovať predaj alebo prenájom

a) nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie,

b) poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu,

c) hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti alebo na ktorú sa poskytla dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu,

d) hnuteľnej veci a nehnuteľnej veci, ktorú potrebuje na výkon svojej práce alebo na profesijnú prípravu, napr. počítač, hudobný nástroj atď.

e) osobného motorového vozidla, ktoré

- využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo

- je viac ako päťročné a jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 100 000 Sk, alebo

f) hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s morálnymi zásadami, napr. predaj snubného prsteňa, obrúčky, darovaného obrazu atď.

Z uvedeného vyplýva, že ak je vo vašom prípade

možnosť riešenia

nepriaznivej sociálnej situácie užívaním, správou, predajom alebo prenájmom vlastného majetku, dávka sociálnej pomoci sa vám neposkytuje. O tejto skutočnosti však okresný úrad musí vydať rozhodnutie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, proti ktorému sa môžete odvolať na krajský úrad.

Majetkové pomery

Na základe uvedeného možno konštatovať, že niektorému študentovi VŠ, ktorý už dovŕšil 25 rokov veku, nárok na doplnenie príjmu v kalendárnom mesiaci sociálnou dávkou vzniknúť môže, ale inému nemusí. Závisí to od konkrétne zistených skutočností (t. j. majetkových pomerov atď.), pretože poskytovanie sociálnej pomoci je založené na princípe subsidiarity, t. j. pomoci, ktorá je občanovi poskytovaná iba v prípade, ak si nemôže pomôcť sám alebo túto pomoc nemôže očakávať od iných.

Je potrebné zdôrazniť, že nárok na dávky sociálnej pomoci i na sociálne služby, t. j. na poskytovanie dávok zo systému sociálnej pomoci, vzniká na základe právoplatného rozhodnutia príslušného okresného úradu vydaného v zmysle ustanovení zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (napr. zistenie konkrétnych majetkových pomerov - hmotnoprávna stránka) v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (t. j. procesná stránka). To znamená, že každé rozhodnutie má povahu individuálneho správneho aktu a nemožno v týchto prípadoch prijímať nejaké jednoznačné (t. j. rovnaké) rozhodnutie, resp. ani usmernenie.

Forma štúdia

Nevidím dôvod, prečo by ste mali meniť dennú formu štúdia na externú, pretože od 1. 1. 2001 podľa § 40 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje štúdium na stredných a vysokých školách, t. j. bez zreteľa na formu štúdia, a aj v prípade študentov externého štúdia treba rozhodovať individuálne podľa objektívne zistených skutočností, t. j. niektorým nárok na dávku sociálnej pomoci vzniknúť môže, ale iným nemusí.

Ako je to s poistným

Je potrebné uviesť na správnu mieru aj tvrdenie, že štát za vás aj napriek tomu, že už nie ste nezaopatreným dieťaťom, platí poistné do Sociálnej poisťovne. Uvedená informácia nie je správna a je v rozpore s ustanovením § 14 ods. 8 písm. a) a ods. 9 písm. a) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, pretože štát platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie iba za študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi (t. j. do 25 rokov veku) a ak nie sú povinní platiť poistné podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c), t. j. ako zamestnanci a SZČO zúčastnené na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. Z uvedeného vyplýva, že štát v žiadnom prípade už za vás poistné do Sociálnej poisťovne neplatí. Ako študentka VŠ ste však zúčastnená podľa § 2 písm. d) zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov na nemocenskom poistení zamestnancov (t. j. podľa vyhlášky ÚRO č. 165/1979 Zb. v znení neskorších predpisov) a na základe tejto skutočnosti aj na dôchodkovom zabezpečení podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na to, že už nie ste nezaopatreným dieťaťom, štát už za vás neplatí ani poistné na zdravotné poistenie (t. j. podľa § 10 ods. 6 písm. a) zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Po dovŕšení 25. roku veku na účely zdravotného poistenia ste nadobudli postavenie tzv. dobrovoľne nezamestnanej osoby (§ 10 ods. 2 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. osoby, ktorá

nie je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území SR,

nie je samostatne zárobkovo činná alebo spolupracujúca osoba na území SR,

nie je osobou, za ktorú platí poistné štát alebo Národný úrad práce.

Na základe uvedeného vám vzniká tzv. oznamovacia povinnosť, t. j. najneskôr do ôsmich dní od zániku povinnosti štátu platiť za vás poistné ste boli povinná prihlásiť sa do príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 11 ods. 4 a 5 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Zároveň vám vznikla povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie v sume 14 % z vami určeného vymeriavacieho základu, najmenej však zo sumy 3000 Sk, t. j. 420 Sk mesačne (§ 12 ods. 7 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).

V prípade, ak ste si nesplnili oznamovaciu povinnosť, je potrebné tak urobiť, pretože právo predpísať poistné sa v takom prípade nepremlčuje (t. j. nezaniká - § 21 ods. 2 cit. zákona).

Ako postupovať

Na záver vám odporúčam podať si písomnú žiadosť o poskytnutie dávky sociálnej pomoci na príslušný okresný úrad spolu s predložením dokladu z úradu práce, že ste sa informovali o voľných pracovných miestach, t. j. hľadali si zamestnanie napr. v mieste, kde študujete (nemusí to byť z miesta vášho trvalého bydliska), alebo z príslušnej sprostredkovateľskej agentúry - v tom prípade by ste mali byť posudzovaná ako občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a mala by vám byť poskytnutá dávka do výšky 3490 Sk mesačne. V prípade, ak uvedené potvrdenia nepredložíte, mali by ste byť posudzovaná ako občan v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov a dávka sociálnej pomoci by vám mala byť poskytnutá do výšky 1895 Sk mesačne. V prípade, ak by vám dávky rozhodnutím prvostupňového orgánu neboli priznané, proti rozhodnutiu okresného úradu sa môžete odvolať na príslušný krajský úrad.

Na záver je potrebné uviesť, že na konanie o poskytovaní dávky sociálnej pomoci sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov s výnimkou ustanovení § 60 až 66 zákona (t. j. okrem obnovy konania a preskúmavania rozhodnutí mimo odvolacieho konania).

Právoplatné rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci (t. j. krajského úradu, ktorý rozhoduje o odvolaní podanom proti rozhodnutiu okresného úradu a proti ktorému sa už nemožno odvolať) sú preskúmateľné súdmi podľa § 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov alebo môžete využiť aj právo podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, a to požiadať prokurátora o preskúmanie postupu alebo (právoplatného) rozhodnutia príslušných úradov z hľadiska dodržania zákonnosti. Prokurátor musí podnet vybaviť do dvoch mesiacov, resp. v odôvodnených prípadoch túto lehotu môže nadriadený prokurátor predĺžiť.

Pripravila JUDr. Z. Macková, PhD.