Skorá integrácia trojky

Dvanásť krajín Európskej únie čaká na začiatku roku 2002 zavedenie hotovostného eura v podobe mincí a bankoviek. Mimo menovej únie ako posledného stupňa hospodárskej integrácie však stále vystupujú Švédsko, Dánsko a Veľká Británia. V týchto troch štátoch Európskej únie za oddialenie vstupu do eurolandu hlasovali občania prostredníctvom referenda. Dôvodov na negatívny postoj k tomuto fenoménu spoločnej meny je niekoľko. Kým v prípade Veľkej Británie sa ekonómi odvolávajú na relatívnu odlišnosť hospodárskeho cyklu na ostrovoch, ktorý je bližší s ekonomickým smerovaním Spojených štátov, pre občanov je dôležitá aj „cena“ národnej meny. Prípadné zbavenie sa libry a následné získanie „menej hodnotnejšieho“ eura len podporuje psychologické efekty menového patriotizmu. Dobre fungujúca ekonomika Švédska a Dánska na druhej strane vytvára ilúziu budúcej prosperity aj bez členstva v eurozóne. Prepad hodnoty spoločnej európskej meny oproti americkému doláru o takmer 30 % od jej zavedenia v roku 1999, zahmlená politika Európskej centrálnej banky, ale aj niektoré nešťastné vyjadrenia jej guvernéra Wima Duisenberga narúšajú dôveryhodnosť eura aj na finančných trhoch.

Hotovostná podoba eura by podľa predpokladov mala posilniť dôveru občanov, keď už takmer dva roky existujúce „elektronické“ euro je pre mnohých len ťažko predstaviteľné. Jednoznačné výhody menovej únie si začínajú uvedomovať aj v týchto troch krajinách, čo dokazujú aj posledné výsledky prieskumov verejnej mienky. Podľa výsledkov môžeme konštatovať, že dôvera v spoločnú európsku menu rastie, keď väčšina opýtaných považuje začlenenie do eurolandu za výhodné a najmä potrebné.

(mt)