Niečo sa končí, iné sa začína

Začiatkom budúceho roka sa končí platnosť národných mien členských štátov Európskej menovej únie, ktoré budú vytlačené eurom. Kým mladá história eura je v našich zemepisných šírkach relatívne známa, majú lúčiace sa meny možno menej poznané, o to však zaujímavejšie korene.

Nemecká marka - DEM

Vznikla 20. júna 1948 v povojnovom chaose druhej svetovej vojny. Pri jej zrode nikto nepredpokladal, že sa časom stane symbolom hospodárskeho rozvoja a stability. Po stroskotaní rokovaní medzi víťaznými veľmocami o celonemeckej menovej reforme, rozdelila Nemecko dodatočne aj mena. Tri dni po zavedení marky v západnom Nemecku a Berlíne nasledovala menová reforma aj vo východnej časti krajiny, kde sovietska správa predstavila východonemeckú marku.

Rakúsky šiling - ATS

Pôvod názvu rakúskej meny nie je úplne jasný, hoci väčšina expertov je presvedčená, že šiling je odvodený z nemeckého Schild, čiže štít. Tento symbol sa totiž veľmi často objavuje na ruboch mincí. Šiling, ktorý od roku 1924 nahradil svojho predchodcu korunu, bol od roku 1976 viazaný na nemeckú marku v pomere 7 ku 1. Platnosť šilingu bola dočasne zrušená v marci 1938, keď bolo Rakúsko anektované nacistickým Nemeckom. Do obehu sa opäť dostal v novembri 1945, po zrušení ríšskej marky.

Francúzsky frank - FRF

Históriu franku datuje druhá najsilnejšia európska ekonomika v podobe zlatých mincí už od roku 1360. Svoj pôvod našiel názov francúzskej meny v latinskom slove francus, čiže slobodný. Po Veľkej francúzskej revolúcii boli v roku 1795 vtedajšie libry nahradené frankami, ktoré sa začali deliť na desatiny a stotiny. Štatút stabilnej meny, ktorý si frank privlastnil, nedokázal po druhej svetovej vojne obnoviť a 1. januára 1960 došlo k devalvácii meny v pomere 100 ku 1.

Belgický frank - BEF

Po získaní nezávislosti v roku 1830 prijalo Belgicko o dva roky neskôr belgický frank za svoju národnú menu. Pôvodne sa nachádzali belgický s francúzskym frankom na parite, tá však postupne zanikla. Pravdepodobne najväčším problémom pri prechode na euro bude prepočet belgickej meny, keďže od devalvácie sa prestalo počítať v desatinách a stotinách. Začnúc rokom 1990, od kedy bol belgický frank viazaný na nemeckú marku, patrila mena medzi najstabilnejšie v celej Európe.

Holandský gulden - NLG

Zavedením eura skončí v Holandsku viac než tristoročná tradícia guldenu, ktorého korene siahajú až do 13. storočia. Názov meny pochádza z nemčiny a je odvodený od slova goldener, ktorým boli v 14. storočí v Nemecku označované zlaté mince. Od sedemnásteho storočia do roku 1816 sa guldeny delili na dvadsatiny, ktoré boli potom zmenené na desatiny a stotiny. Začnúc rokom 1990 tvorí holandský gulden s belgickým frankom a s nemeckou markou takzvaný markový blok.

Luxembursko - LUF

Za čias personálnej únie Luxemburska s Holandskom, keď mali obe monarchie jedného panovníka, bol luxemburskou národnou menou holandský daalder. K zavedeniu dnešného franku, ktorý bol inšpirovaný francúzskym frankom, došlo až v roku 1848. Od roku 1921 tvoria Luxembursko s Belgickom menovú úniu, vďaka čomu majú meny oboch krajín rovnakú hodnotu a veľkosť. Luxemburská centrálna banka bola založená v júni v roku 1998 a operovať začala až začiatkom roku 1999.

Španielska peseta - ESP

Národná mena Španielska by sa dala označiť ako zjednotiteľ menového systému Pyrenejského polostrova. Jej vznik po revolúcii v roku 1868 a následkom zosadení kráľovnej Isabelly II. totiž ukončil éru, počas ktorej v tomto regióne obiehalo viac než dvadsať rôznych mien. Pôvod názvu peseta zostal dodnes neobjasnený, hoci podľa najzastávanejšej teórie pochádza z Katalánska, kde pecetes bola ako platná mena používaná od 15. storočia. Prvé bankovky boli vydané v roku 1874.

Portugalské escudo - PTE

Slušného veku sa v tomto roku dožilo portugalské escudo, ktoré v máji oslávilo svoje deväťdesiate výročie. Názov meny bol síce používaný pre zlaté a strieborné mince na Pyrenejskom polostrove už od 15. storočia, oficiálne však bolo za národnú menu prijaté až v máji 1911 po zosadení kráľa Manuela II. Portugalská mena bola dočasne využívaná aj v niektorých krajinách Latinskej Ameriky ako napríklad v Argentíne a Mexiku. Od roku 1998 bolo escudo viazané na nemeckú marku.

Talianska líra - ITL

Jednou z najstarších v histórii národnej meny sa môže pýšiť Taliansko, ktorého líra má svoje korene v neskorom ôsmom storočí. Vtedajší rímsky cisár Karol Veľký zaviedol v roku 793 novú menovú jednotku, ktorej názov bol odvodený od hodnoty jednej libry striebra. Líra pochádza z latinského libra, čiže váhy alebo jednotka hmotnosti. Lírou možno platiť aj v San Maríne a vo Vatikáne, ktoré však tiež prechádzajú na euro. Základnou menovou jednotkou sa líra stala v roku 1861.

Grécka drachma - GRD

Začiatkom nového roka sa rozlúčime s najstaršou svetovou menou vôbec. Začiatky drachmy sa datujú už v siedmom storočí pred Kristom. Po vynájdení razenia kovu v Grécku v šiestom storočí pred Kristom sa v krajine rozšírili rôzne verzie tejto meny. Najrozšírenejšou sa však stala tetradrachma. Medzi najznámejšie patrila aténska a korintská drachma. Názov meny je odvodený od gréckeho slova uchopiť. Od získania nezávislosti v roku 1828 sa stal národnou menou fénix, ktorý bol v roku 1833 nahradený drachmou.

Írska libra - IEP

V tieni svojho väčšieho brata, britskej libry, stála írska mena až do roku 1978, keď sa krajina na rozdiel od Británie začlenila do Európskeho menového systému. O rok neskôr bol zrušený pevný kurz medzi oboma menami, čim sa írska libra definitívne osamostatnila. Samotný vznik tejto meny, ako sme ju dodnes poznali, sa datuje na rok 1927, päť rokov po získaní nezávislosti. Tú Írsko stratilo zákonom o únii z roku 1800, keď bolo pripojené k Spojenému kráľovstvu.

Fínska marka - FIM

Svojej vlastnej národnej meny sa Fínsko dočkalo až v roku 1859, keď cárske Rusko vyhovelo požiadavke vtedajšieho veľkokniežactva. Do toho obdobia sa vo Fínsku platilo menou krajiny, ktorá tento región ovládala. Po Švédsku to bolo v roku 1809 Rusko, ktoré zaviedlo rubeľ, hoci v obehu zotrvala aj švédska mena. Menovou reformou v roku 1840 odstránila fínska národná banka švédsku menu z obehu. Definitívne víťazstvo marky prišlo až v roku 1917 spolu s vyhlásením nezávislosti.

Peter Machala