Futbalové metafory

Futbal sa v posledných dňoch priam drie do politiky. Čisto obrazne. Začal to bin Ládin tou divnou rozprávkou o pilotoch-hráčoch a včera sa pridal ruský minister dopravy Nikolaj Aksionenko, keď svojich námestníkov prirovnal k futbalistom Realu Madrid. Námestníci podľa neho podobne ako hráči kráľovského klubu podávajú výnimočné výkony a zaslúžia si preto slušné bývanie. Tak im kúpil kráľovské byty. Za štátne peniaze.

V jednom má však Aksionenko pravdu. Keď použijete futbalovú terminológiu, všetko hneď vyzerá veselšie. Povedzme: distribúcia bohatstva v súčasnom svete je nespravodlivejšia ako Moravčíkova červená karta vo štvrťfinále MS 1990. Alebo: kampaň opozičného kandidáta bola nevýrazná ako hry talianskej reprezentácie v prvej fáze španielskeho „Mundialu“, no aj napriek tomu vo voľbách zaznamenal pozoruhodný úspech. Futbal je tiež vhodný na priblíženie veľkosti utrpenia: obete explózie sa zvíjali v bolestiach ako Francúz Batiston po zákroku nemeckého brankára Schumachera. A pomocou príhod zo zeleného trávnika sa dá vykresliť aj závažnosť situácie: summit o vnútornej reforme EÚ vkročil do nadstaveného času a pred úplným krachom by ho azda mohol zachrániť len Teddy Sheringham a Ole Gunnar Solskjaer.

Široké pole pôsobnosti poskytuje najmä porovnávanie politikov s hráčmi. Príklad: George W. Bush má bomby tak presné a tvrdé ako Roberto Carlos. Alebo: všadebol Tony Blair v čase formovania protiteroristickej koalície nabehal viac než Pavel Nedvěd v minulom ročníku talianskej série A. A ešte: Fidel Castro je na Kube suverénny ako Oliver Kahn vo vlastnej šestnástke.

Možnosti sú naozaj nevyčerpateľné. A to o našich Dzúrikoch a Maixneroch radšej ani nebudem písať.

Rastislav Boldocký