Garancie sú neviditeľné

„Samozrejme, je tu celkom prirodzene otázka, či nehrozí nebezpečenstvo takpovediac zneužitia monopolného postavenia z hľadiska toho, že ide o silného producenta ropy, ktorý má, aj keď minoritný podiel v tranzite u nás,“ povedal minister hospodárstva Ľ. Harach v súvislosti s rozhodnutím vlády predať ruskej spoločnosti Yukos 49 % akcií Transpetrolu. Ďalej dodal: „Podčiarkujem, štát má však 51 % a jeden zo strategických zámerov, ktorý budeme napĺňať, je ten, aby rafinérie na území SR mali dostatok ropy, aby mali také podmienky, že oni si uzavrú kontrakty na nákup ropy a my im vytvoríme domáce - legislatívne a zahraničnopolitické zmluvné podmienky na to, aby mohli tranzitovať čo najvýhodnejšími cestami.“ Napriek tomuto ubezpečeniu sa ozvali hlasy analytikov, ktoré verdikt kabinetu M. Dzurindu o predaji Transpetrolu označili za uprednostnenie ceny

„na drevo“

pred dlhodobými záujmami Slovenska. Slovnaft by bol zrejme ponúkol viac, keby nebol uvedený do omylu. Pritom na skutočnosť, že v tejto otázke malo ešte pred finále privatizačného procesu padnúť politické rozhodnutie, upozorňoval Hospodársky denník v lete. Už vtedy sa v kuloároch hovorilo, že keď sa ruským spoločnostiam (nielen teda Yukosu) nepodarilo zablokovať Ukrajinu vo výstavbe ropovodu Odesa - Brody, svoju prehru môžu kompenzovať len jediným spôsobom. Jednoducho povedané, zlikvidujú konkurenciu tým, že si kúpia ropovodný systém Transpetrolu. Ovládnutím úseku v prevádzke Transpetrolu je totiž možné blokovať tisíckilometrové trasy ropovodov. Členovia privatizačnej komisie i vlády síce tvrdia, že Yukos vraj aj lepšie dokumentoval reálnu schopnosť zvýšiť hodnotu Transpetrolu, a tým aj zostávajúci štátny podiel v predmetnej spoločnosti, ale... Ale či aj splní prezentované zámery, je otázne. Aj keď podľa Ľ. Haracha z podkladov Yukosu vyplýva, že už prebehli predbežné rokovania, aby mohli

na 100 % zvýšiť

kapacitu ropovodu Družba, ich výsledok zatiaľ nevieme. Podľa odborníkov nebudú však jednoduché. Yukos to môže urobiť len vtedy, ak sa urobia príslušné technické úpravy na Adrii a otočí sa smer čerpania ropy. Tá potečie nie z adriatického pobrežia do Maďarska a na Slovensko, ale naopak. S týmito plánmi však musí súhlasiť majiteľ ropovodu v Maďarsku. Ešte zložitejšia je situácia s dodávkami ropy do Nemecka, lebo ropovod do Ingolstadtu by musel byť tiež reverzovaný, čo by bolo veľmi zložité, lebo Česká rafinérska z kvalitatívneho hľadiska potrebuje dopravovať ropu z Ingolstadtu do Kralup. Pokiaľ ide o obavy z rastu tranzitných poplatkov, ktoré môžu mať negatívny

vplyv na Slovnaft,

a tým aj na konečnú cenu pohonných látok minister Ľ. Harach dodal: „Už dnes si dovolím predložiť informáciu, že boli veľmi intenzívne rokovania na úrovni expertov medzi Chorvátskom, Slovenskom, Maďarskom, Ukrajinou, Ruskou federáciou a tiež Kazachstanom o otázkach platenia poplatkov za tranzit ropy s cieľom dosiahnuť istý vyvážený alebo dobre harmonizovaný tranzit ropovodnou sústavou Družba a ropovodom Adria. Ja budem návrh zmluvy za SR predkladať na rokovanie vlády, predpokladám, už začiatkom budúceho roka.“ Na našu otázku, čo bude riešiť táto dohoda, odpovedal, že pracovný návrh zmluvy medzi uvedenými krajinami je zameraný na podporu vytvorenia istej koordinácie tranzitu ropy ropovodmi Družba a Adria. Jeden z jej navrhnutých článkov hovorí o tom, že ak k takejto dohode dôjde, ako by sa mal vypočítavať a asi aký veľký by mal byť

poplatok za tranzit

jednej tony ropy na dĺžke 100 km, čo je štandardné kritérium pri tranzite. Uvedená zmluva má viac výstupov a jedným z nich je založenie koordinujúceho centra. To by dokonca mohlo byť na území SR, lebo práve na Slovensku sú technicko-riadiace predpoklady už v ropovodnom systéme Družba. V súvislosti s prínosmi podpísania zmluvy o koordinácii tranzitu ropy Ľ. Harach dodal: „Budeme obhajovať aj záujmy Slovnaftu. Ak si dohodne kontrakty, aby ich mohol realizovať tak, ako mu to bude čo najlepšie vyhovovať.“ Či naozaj zmluva prinesie zníženie tranzitných poplatkov a či sa podpíše v blízkom čase, ukáže teda až budúcnosť. Rovnako zrejme až po podpísaní zmluvy s Yukosom sa bude môcť verejnosť dozvedieť, aké garancie naplnenia predloženej privatizačnej ponuky ruská spoločnosť poskytne. Členovia vlády zatiaľ len povedali, že akcionárska zmluva medzi Yukosom a štátom vytvára

dostatok záruk,

aby si štát ako majoritný vlastník presadil svoje záujmy. No na druhej strane nám predstavitelia Yukosu potvrdili, že v predložených dokumentoch k ponuke je zahrnuté aj predkupné právo na ďalšie akcie. Za akých podmienok? Na odpoveď na túto otázku si treba tiež nielen počkať, ale aj dúfať, že kompetentní prejavia ochotu o nej vôbec informovať. Mimochodom, informácie v týždenníku Trend o tom, že problém diverzifikácie zabrzdil expanziu Yukosu v Litve, lebo nesúhlasil s klauzulou, ktorá by Litovcom zabezpečila prístup k alternatívnym dodávkam ropy, môžu byť jasným signálom, že na garanciách treba trvať.

Zdena Rabayová