Trio úspešných košických fyzikov

K objasneniu supravodivosti v kovovej zlúčenine borid magnézia prispeli v tomto roku v spolupráci s kolegami vo švajčiarskom Grenobli výskumníci košického Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Pomocou mikrokontaktovej spektroskopie dokázali, že v tomto materiáli existujú dve odlišné skupiny elektrónov a práve jedna z nich významným spôsobom prispieva k vytvoreniu supravodivosti. Prácu košických fyzikov Petra Samuelyho, Pavla Szabóa a Jozefa Kačmarčíka uverejnili v septembrovom čísle prestížneho vedeckého dvojtýždenníka Physical Review Letters. Supravodivosť v boride magnézia pri teplotách pod mínus 233 stupňov Celzia objavili začiatkom tohto roka japonskí vedci. Je to podľa Samuelyho takmer dvakrát vyššia teplota ako v doterajších kovových supravodičoch. Sú síce známe materiály, takzvané vysokoteplotné supravodiče, ktoré pracujú už pri teplotách mínus 140 stupňov Celzia, borid magnézia je však oveľa lacnejší a technologicky jednoduchší. Objav japonských vedcov, ako povedal Samuely, vyvolal obrovský „boom“ vedeckého výskumu. Priniesol značný pokrok pri príprave drôtov, ktoré majú reálnu perspektívu prenášať elektrickú energiu bez strát. Tenké „filmy“ z tohto materiálu môžu pracovať v elektronike a citlivých magnetických detektoroch. Materiál má šancu nahradiť existujúce nízkoteplotné supravodiče v lekárskych tomografoch s magnetickou rezonanciou.

Supravodivosť je fyzikálny jav, pri ktorom materiál stráca elektrický odpor a vytláča magnetické pole. Jav má obrovské možnosti technického využitia, ktoré sú podľa vedcov zatiaľ limitované, pretože funguje len pri teplotách v blízkosti takzvanej absolútnej nuly - mínus 273 stupňov Celzia.

(TASR)