Nevydarený príbeh

Dobré vianočné príbehy sú možno trochu nadnesené, no v každom prípade oplývajú porozumením, láskou a hlavne optimizmom. Čaro atmosféry a dojímavé skutky bezbranných a úprimných v nich spravidla obmäkčia srdcia aj tých najzápornejších hrdinov a my, diváci, aspoň na chvíľu zapochybujeme o stupnici hodnôt, ktorou sa bežne riadi náš materiálne založený svet. Náš vianočný príbeh však dobrý nie je. A k tomu je ešte aj skutočný.

Hlavného hrdinu v žiadnom prípade nemôžeme označiť za pozitívneho. Žil búrlivým životom. Zasvätil ho boju, pričom tento boj nebol vždy čistý. Áno, tiekla aj krv a po lícach stekali slzy. S pribúdajúcim vekom možno uprednostňoval vyjednávanie pred násilím, ale posúďte, môže Nobelova cena vykúpiť hriechy minulosti? Skôr nie.

Možno aj preto sa náš hrdina už niekoľko rokov vyberá na Vianoce do Betlehemu. Verí, že mágia miesta a chvíle zapôsobí. Že pocíti zmysel svojho poslania bez toho, aby cítil aj výčitky svedomia, a že začne milovať svojich nepriateľov. Pritom tento rok je ako zrodený pre zázraky. V Betleheme je ponurá nálada, krajina je zbedačená vojnou. Racionálne ustupuje do úzadia, emócie sa derú von. Sublimácia visí vo vzduchu. Do príbehu tu však zasahuje ďalší negatívny hrdina, ktorý nášmu negatívnemu hrdinovi zakáže vstúpiť do Ježišovho rodiska. Kladie mu nesplniteľné požiadavky a celkovo sa správa úradnícky neochotne.

Tu však príbeh zlyháva. Neobjavujú sa dojímavé skutky, iba bezduché apely silných. Namiesto prekonávania prekážok silou vôle vidíme len tradičnú šatku na prázdnej stoličke. Nenávisť definitívne víťazí nad nádejou.

My, diváci, po tomto všetkom o životných hodnotách radšej nepremýšľame. Len niektorí z nás sa v duchu opýtame, prečo nikto nedovolí bezbranným a úprimným prehovoriť do príbehu.

Rastislav Boldocký