DARUJEM ĆESKÉ AKCIE

Ku koncu roka sa každý z nás dozvedá milé aj nemilé správy. Jednou z tých nemilých bola aj informácia od našich západných susedov, kde sa minulý piatok na oboch českých burzách, pražskej burze cenných papierov (BCPP) a RM-S obchodovalo poslednýkrát s takmer 490 emisiami. Keďže väčšinou išlo o akcie podnikov sprivatizovaných v prvej vlne kupónovej privatizácie, táto udalosť sa dotkla aj slovenských občanov. Čo sa vlastne stalo?

Presne pred 10 rokmi sa ešte v bývalom Československu rozbehol proces, ktorý nielen v našom regióne nemal obdobu. Dostal mnoho pomenovaní - od najväčšej lotérie až po najväčší podvod. Oficiálny názov však znel: Kupónová privatizácia. Cieľom tohto procesu bolo rozdelenie „štátneho“ majetku medzi pospolitý ľud. Na kupónovej privatizácii v jednom predkole a štyroch kolách sa zúčastnilo takmer všetko dospelé obyvateľstvo vtedajšieho Československa. Práve vďaka tomu Česká republika, ale aj Slovensko majú viac akcionárov v pomere k obyvateľstvu (viac ako 30 % ) ako napríklad Nemecko (7 %). Okrem veľkého počtu akcionárov má ČR (ale aj SR) príliš mnoho emisií, ktoré boli prijaté na burzách (t. j. sú verejne obchodovateľné). V Česku bolo v roku 1995 len na BCPP prijatých celkovo 1750 akcií. Väčšinou boli tieto cenné papiere nelikvidné. To znamená, že sa počas 6 rokov obchodovali len zriedka, prípadne vôbec a trhová cena takto stanovená nezodpovedala fundamentálnej hodnote. Nelikvidné cenné papiere predstavujú pre kapitálový trh veľké riziko, pretože ich cena je ľahko ovplyvniteľná.

Aj preto sa ČR rozhodla znížiť počet verejne obchodovateľných akcií. Zákonom č. 362 z roku 2000 sa stanovili prísne podmienky, ktoré vychádzajú z európskych smerníc, pre prijatie cenného papiera na burzu. Najdôležitejším kritériom, ktoré musí cenný papier spĺňať, je minimálna výška trhovej kapitalizácie (t. j. kurz akcií vynásobený počtom akcií). Tá je zákonom stanovená na 1 mil. EUR. Ďalším dôležitým kritériom je množstvo cenných papierov, ktoré má verejnosť v držbe. Medzi verejnosťou má byť rozptýlených minimálne 25 % všetkých akcií jednej spoločnosti. Pri tejto podmienke existuje výnimka, keď toto číslo môže byť nižšie, avšak musí byť zachovaná likvidita takejto emisie.

Prijatá novela určovala obom českým burzám do polovice tohto roka preskúmať všetky cenné papiere, s ktorými sa obchoduje, či spĺňajú stanovené kritéria. Tie, ktoré podmienky nesplnili, museli byť do konca roku 2001 vylúčené z verejného obchodovania. Prakticky to znamená, že s takýmito akciami sa na verejnom trhu (burze) už nebude môcť obchodovať. Český RM-S vylúčil celkovo v tomto roku 800 emisií, ktoré boli príliš malé alebo nelikvidné. Z 1395 cenných papierov na začiatku roka zostalo nakoniec len 495. (Presný zoznam je na internetovej stránke RM-S.) Podobný krok čakal aj BCPP. Z jej parketu minulý štvrtok odišlo 14 cenných papierov a v tomto roku sa počet emisií znížil zo 151 na rovných 100. Zoznam vyradených cenných papierov bol známy už od septembra 2001 a majitelia týchto akcií sa ich mohli zbaviť o minulého piatka.

Podobný krok, ktorým sa zníži počet verejne obchodovateľných emisií, sa dá v blízkej budúcnosti očakávať aj na Slovensku, pretože aj u nás máme veľký počet nelikvidných cenných papierov. Veď aj nakoniec vo vládnej Koncepcii rozvoja kapitálového trhu z roku 1999 sa uvádza, že „v záujme sprehľadnenia slovenského kapitálového trhu je potrebné riešiť problematiku vysokého počtu nelikvidných cenných papierov registrovaných na verejných trhoch“.

Vyradením cenných papierov z českých búrz sa nič nemení na majetkových vzťahoch. Držiteľ takýchto cenných papierov ostáva stále ich vlastníkom a naďalej má práva a povinnosti plynúce z vlastníckeho vzťahu. Napríklad majiteľ má právo na výplatu dividendy, ma tiež právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení a pod. Vyradenie znamená, že cenný papier sa už nebude môcť predávať a nakupovať na BCPP a českom RM-S. Aké možnosti má teda držiteľ vyradeného cenného papiera? Akcie môže predať mimo burzového trhu (napríklad prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi). Môže si ich ponechať a ujať sa akcionárskych práv a povinností. A nakoniec posledná, neštandardná možnosť je ich darovať.

Marcel Laznia