Recyklačný fond prebúdzame

Sú poplatky daňovo odpočítateľnou položkou?

Zákon o odpadoch, ktorý po dlhých diskusiách vstúpil do platnosti od 1. júla tohto roka, zriaďuje aj neštátny účelový Recyklačný fond. Jeho cieľom je podporiť využitie odpadov ako druhotnej suroviny a tiež podporiť separáciu komunálneho odpadu. Fond sa bude tvoriť z poplatkov výrobcov a dovozcov vybraných komodít, ktoré budú musieť na účet fondu odvádzať už od 1. januára budúceho roka. Konkrétne ide o nasledujúce komodity - opotrebované pneumatiky, batérie a akumulátory, odpadové oleje, viacvrstvové kombinované materiály, elektronický šrot, plasty, žiarivky s obsahom ortuti, papier, sklo, staré vozidlá. Výhrady, ktoré na adresu fondu zaznievali nielen zo strany Zväzu automobilového priemyslu SR, ale aj ďalších podnikateľských združení, rieši „čerstvᓠnovela, ktorú doslova v hodine dvanástej schválili poslanci NR SR. Dokonca svetlo sveta uzrela aj vyhláška ministerstva životného prostredia, ktorá stanovuje výšku poplatkov za jednotlivé komodity. Preto by rozbeh činnosti Recyklačného fondu nemali podľa ubezpečovaní kompetentných sprevádzať väčšie problémy. No o tom, či naozaj tomu tak aj bude, odborníci pochybujú. A právom, zatiaľ totiž neexistuje účinný orgán na kontrolu platenia poplatkov do fondu. Najmä pokiaľ ide o dovoz určených komodít. Colné orgány kontrolovať dodržiavanie

litery zákona

nemôžu, lebo im to neprikazuje zákon, a tak kontrola zostáva len na pleciach inšpekcie životného prostredia. Aj keď jej nedostatočné personálne či technické kapacity sú už niekoľko rokov cieľom kritiky aj zo strany médií. Vedenie fondu síce v súčasnosti iniciovalo rokovania so Štatistickým úradom SR, s colnými orgánmi a podobne, ale ... Ale ako je možné, že účinnú kontrolu nerieši takmer tri roky pripravovaný a pripomienkovaný zákon, zostáva stále otázkou. Paradoxne vyznieva aj skutočnosť, že ešte len prebieha diskusia vedenia fondu so zástupcami ministerstva financií o tom, či príspevky do fondu budú daňovo odpočítateľnou položkou. Predbežný prísľub rezortu financií, že by mali byť, nie je pre podnikateľské subjekty uspokojivou odpoveďou. Veď výška poplatkov, ktoré sa nazhromaždia vo fonde, by len v budúcom roku mala presiahnuť sumu 1,2 mld. Sk. Samozrejme, obáv neubúda ani v súvislosti s prerozdeľovaním prostriedkov fondu. Zdroje príjmov Recyklačného fondu budú plynúť vo výške 88 % do toho sektora, ktorý zodpovedá oblasti ich vzniku a vo výške 12 % do všeobecného sektora. No podľa akého kľúča sa bude podporovať separovaný zber v obciach, nie je zatiaľ úplne jasné. Predstavitelia samospráv sa napríklad obávajú, že ak jeden rok získajú podporu a triedenie komunálneho odpadu rozbehnú, na ďalší rok asi nebudú mať na podporu právo. V SR je okolo 2800 miest a obcí a všetkým naraz nemožno prostriedky nadeliť. Na druhej strane nebude ani jednoduché rozdeľovanie prostriedkov v rámci jednotlivých komodít. Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že na peniaze fondu si

„brúsia“ zuby

nielen seriózni podnikatelia, ale aj mnohí „špekulanti“. Napríklad už dnes po malých obciach avizujú, že s podporou fondu budú vykupovať PET fľaše, hoci v odpadovom hospodárstve dosiaľ nepôsobili a o problematike PET fliaš majú len povrchné poznatky. Keďže projekty na využitie či recykláciu odpadov budú môcť žiadatelia predkladať už v prvom polroku budúceho roka, zástupcovia jednotlivých sektorov budú musieť jasne a včas určiť, kde sú priority. V opačnom prípade sa môže dobrá myšlienka založiť takýto účelový fond rýchlo rozplynúť.

Zdena Rabayová