Dôchodky: komu, kedy a aké

Poistný systém má byť údajne spravodlivejší

Téma transformácie dôchodkovej sféry je už ako obohratá platňa. Veď o nevyhnutnosti systémovej zmeny sociálneho zabezpečenia na poistný systém sa začalo hovoriť ešte začiatkom 90. rokov. O niektorých čiastkových aspektoch, napríklad o otázke dôchodkového veku, vláda v tomto roku rokovala, ale celý návrh zákona o sociálnom poistení doručili na Úrad vlády SR len nedávno a zatiaľ o ňom nerokovala ani Legislatívna rada vlády SR, ani porada ekonomických ministrov. Keď som sa na generálneho riaditeľa sekcie sociálneho poistenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Ing. Michala Szaba obrátila s otázkami súvisiacimi so zvýšením dôchodkového veku, okamžite ma prerušil: „Nejde o zvyšovanie, ale o vyrovnávanie dôchodkového veku žien a mužov. O zvyšovaní - zatiaľ - nehovoríme, ale aj k tomu sa budeme musieť dopracovať.“ Argumenty sú logické a ako hovorí M. Szabo - je to minimálne o zodpovednosti: „Nie je možné poistno-matematickými spôsobmi vykalkulovať, aby žena, ktorá žije o 10 alebo 15 rokov dlhšie, išla o päť rokov skôr do dôchodku. Je to objektívna pravda a mne je ľúto, že práve ja to musím deklarovať. Na Slovensku ide o veľmi nepopulárny krok, ktorý sa stretáva s obrovskou nevôľou.“ Pripomínam generálnemu riaditeľovi, že v časoch, keď sa o transformácii sociálnej a osobitne dôchodkovej sféry začalo hovoriť, deklarovala sa aj možnosť voľby pre poistencov v tom zmysle, že občan sa

sám rozhodne,

kedy odíde do dôchodku, pokiaľ splní ostatné podmienky, napríklad počet odpracovaných rokov. Ak odíde pred dovŕšením určenej vekovej hranice, vypočíta sa mu nižší dôchodok, ak odíde neskôr, získa na jeho výške. „V tejto fáze to nie je možné,“ dozvedela som sa od M. Szaba. „Vyrovnať dôchodkový vek žien na úroveň mužov je totiž dosť zložitý manéver. Až po ňom môže nasledovať systémový krok, ktorým zavedieme inštitút predčasného odchodu do dôchodku so zníženou výmerou tak, ako je to vo svete bežné.“ Upozorňuje pritom aj na ďalší aspekt súvisiaci s umožnením pružného odchodu do dôchodku: „Zároveň musí platiť pravidlo - dôchodok alebo mzda. Dnes, ak si človek odloží odchod do dôchodku, získa 6 % ročne. Ale každý si ľahko spočíta, že je výhodnejšie poberať síce nižší dôchodok, ale popritom aj mzdu.“

Ak hovoríme o úrovni dôchodkov, nikomu iste nie je ľahostajné, z akého základu sa mu vypočíta. V súčasnosti je smerodajných posledných desať rokov pred odchodom do dôchodku. Ak v tomto období človek príde o prácu, často už nové zamestnanie - aj vzhľadom na vysokú nezamestnanosť - ako údajne neperspektívny, nenájde. Potom

za to pyká

ešte aj v dôchodku. „Dnešný systém nie je postavený dobre,“ myslí si M. Szabo. „Poškodzuje predovšetkým tých občanov, ktorí pracujú manuálne a vrchol ich pracovného výkonu je pred päťdesiatkou. Výška dôchodku potom nezhodnocuje prínos človeka pre spoločnosť v rozhodujúcich momentoch jeho ekonomického pôsobenia. Nový navrhovaný systém to rieši pomocou osobných mzdových bodov, ktoré reflektujú celoživotnú ekonomickú aktivitu človeka od prvého vstupu do zamestnania až do odchodu. Za každý rok ekonomickej aktivity dostane osobný bod v istej výške podľa veľkosti vymeriavacieho základu, z ktorého platil poistné, a to vo vzťahu k priemernej mzde v konkrétnom roku. Tým je

vplyv inflácie

na budúcu výšku dôchodku vylúčený. Tá bude závisieť aj od toho, koľko rokov človek pracoval. Ten, kto bude 25 rokov pracovať za priemernú mzdu, získa 25 bodov, no ten, kto bude pracovať za priemernú mzdu 40 rokov, získa 40 bodov, a teda vyšší dôchodok,“ vysvetľuje M. Szabo. Pravda, tento systém zápočtov sa bude týkať v plnej miere len tých mladých ľudí, ktorí nastúpia do zamestnania až v čase účinnosti nového zákona. Jednotlivci, najmä ženy, ktorým sa v čase 20-percentnej nezamestnanosti oddiali odchod do dôchodku, však na to evidentne doplatia. Aký je názor generálneho riaditeľa príslušnej sekcie MPSVR SR? „Predlžovanie dôchodkového veku je dlhodobý zámer,“ hovorí M. Szabo. „Je to viacročný manéver, ktorý v rýchlejšej alternatíve znamená, že k vyrovnaniu dôchodkového veku mužov a žien dôjde v roku 2018, kým pri pomalšej alternatíve, ktorú presadzujú odbory, by sme to dosiahli v roku 2027. Musíme predpokladať, že ekonomika sa rozbehne a niekedy okolo roku 2010 alebo 2008, teda, keď sa zvýšený počet žien v pracovnom procese už

prejaví naplno,

budú iné možnosti zamestnania, ako sú dnes. Je tu napokon predvstupový proces, s ním súvisia kroky smerujúce k zabezpečeniu vyššej prosperity. A príprava na vstup do EÚ musí mať svoj odraz aj v znižovaní nezamestnanosti a v rozširovaní pracovných príležitostí. To korešponduje s tým, že potenciál pracovnej sily nám v konečnom dôsledku umožní zlacniť dôchodkový systém na Slovensku.“

Zuzana Krútka