Bez Jásira Arafata

Posvätné mesto Betlehem na Západnom brehu Jordánu patrí od roku 1995 pod palestínsku správu. Stalo sa zvykom (po návrate prezidenta Arafata z exilu), že každoročne sa Jásir Arafat pomodlí spolu so spoluobčanmi práve v tejto schránke kresťanstva, kde sa narodil aj Ježiš Kristus. Tento rok bola z rozhodnutia izraelskej vlády a na veľký protest celého západného a arabského sveta, ako aj Vatikánu, Arafatova účasť na polnočnej omši zakázaná pod hrozbou jeho zatknutia, pretože sa stal podľa predstaviteľov židovského štátu najväčšou hrozbou izraelskej bezpečnosti. „Bolo by však chybou odstrániť Arafata, ktorý sa stále teší značnej medzinárodnej podpore,“ poznamenal na margo koordinátor pre záležitosti izraelskej vlády na palestínskych teritóriách generálmajor Amos Gelaad. Arafat skutočne nesplnil Izraelom stanovené podmienky. V predvečer štedrého dňa sa skončil termín, do ktorého mal pozatýkať militantov zodpovedných za októbrovú vraždu izraelského ministra turistického ruchu R. Zeeviho. K zodpovednosti sa prihlásil radikálny Ľudový front za oslobodenie Palestíny (PFLP) ako odvetu za smrť lídra PFLP Abú Alího Mustafu, pričom zatknutým mal byť práve líder PFLP Ahmed Saadat .

„Arafat neurobil nič“. Pre Izrael neobstálo tvrdenie, že od začiatku mesiaca sa nemohol pohnúť zo svojho sídla v Ramalláhu, keďže prístupové cesty nepretržite blokovali tanky izraelskej armády, ktorá pri jednom z prvých leteckých útokov zničila aj helikoptéry palestínskeho prezidenta a následne každý týždeň útočila aspoň na jednu stanicu palestínskej bezpečnosti, ktorej nariadila, aby bojovala efektívne s protiizraelskými militantmi.

Izrael dodržal teda len to, čo povedal na začiatku. Pomôže to však zastaveniu násilia? Pomôže to mieru, korektnému a kultivovanému dialógu?

Zatiaľ jeho krok, aj keď očakávaný, vyvolal len búrku nevôle kresťanského sveta, pretože de facto zabránil palestínskemu prezidentovi tradične pomodliť sa v rodisku Ježiša Krista. Rozhorčenie západného sveta, pretože mu Izrael zakázal navštíviť vlastné autonómne územie. Sklamanie samotného Arafata z možného vzniku palestínskeho štátu na diaspórach územia obklopeného izraelským susedom. A pochyby militantných skupín. Protiizraelský Hamas týždeň pred Vianocami oficiálne pozastavil všetky akcie proti Izraelu. Pred pár dňami tak urobilo aj palestínske militantné hnutie Islamský džihád, pretože zastavenie „všetkých útokov na izraelské ciele vrátane samovražedných atentátov je v súlade s jednomyseľnosťou palestínskeho národa“.

Aké bude „pokračovanie v ceste stáleho a spravodlivého mieru“, ktoré skľúčene oznámil protestujúcemu palestínskemu ľudu ich predák? Pravdou je, že sľuby sa dodržiavať musia. Náboženské záležitosti by však nikdy nemali ovplyvňovať politické otázky a tradície by sa nemali znásilňovať. Na oboch stranách.

(sb)