Za veľa veľmi-veľmi málo

S Ľ. Kaníkom o revolučnej strane s nízkymi preferenciami

Demokratická strana obnovila činnosť v roku 1989, ale za dvanásť rokov sa nikdy nedostala do takej pozície, aby bola kľúčovou politickou stranou. Aj keď také spájanie politických strán, rôzne fúzie, dohody môžu byť efektívne, tak DS po každom takomto spojení vlastne stratila alebo nezískala. Ale stala sa takou stranou-straničkou od jedného do 4,9 % preferencií. Budete sa ďalej spájať alebo budete už sami sebou...?, tak znela úvodná otázka pre predsedu Demokratickej strany Ľudovíta Kaníka.

Ľ. Kaník: Pred dvanástimi rokmi, keď sa obnovila činnosť, naozaj sa DS vlastne prvá štandardizovala a očakávala, že to samo príde, že nadviaže na rok 1946 a bude možno najsilnejšou stranou na Slovensku. Len zabudla vtedy na tie súvislosti, že sme boli v inom čase a nenašla kľúč k ľudským dušiam, tak by som to povedal vzletne, no a jednoducho sa jej to nepodarilo. V tom druhom období po prehratých voľbách v roku 1992, tam došlo k takému prvému pozitívnemu uvedomeniu si, že slovenská pravicová scéna by sa mala konsolidovať. Tam DS zohrala pozitívnu úlohu, lebo si povedala, to je veľmi dôležitý cieľ, prioritný, musíme v tom vykonať kus roboty, aj keď to nebude ani možno nejako príliš ocenené, ale integrovala, fúzovala menšie politické strany. Potom mala nastúpiť nejaká etapa rozvoja. Tak to nejako aj bolo naplánované. No, a to sa nepodarilo, možno aj preto, že začala opakovať chyby bývalej VPN a ODÚ, uzatvorila sa z veľkej časti pred širšou voličskou oporou. Orientovala sa len na intelektuálnu skupinu ľudí a to jej kládlo limity. No a potom, k problémom by som tiež pripočítal to, že slovenskí predstavitelia pravice desať rokov dozadu sa mnohokrát postavili do úlohy akýchsi zvestovateľov zlých správ. Bez toho, že by to mali v úmysle, určite to nemali naplánované, ich bežní občania stotožnili s tou skupinou politikov, ktorí presadzujú uťahovanie opaskov, presadzujú zvyšovanie cien, ktorí presadzujú všetky možné problémy, a tie potom dopadajú na bežných občanov. Ale to pritom nie je to, čo charakterizuje pravicu alebo pravicové myslenie. To postavilo nielen DS, ale celú pravicu tak trochu do nepopulárneho svetla. My sa snažíme dnes túto situáciu meniť.

Hd: Takže nebudete pokračovať v spájaní sa a v pričleňovaní sa k niektorej z väčších strán?

Ľ. Kaník: Nebudeme, lebo to nemá význam. Preto sme aj odmietli myšlienku fúzií s inými. Už máme osobné skúsenosti a vieme, že to je cesta nikam. Čo zasa na druhej strane neznamená, že nechceme spolupracovať. Zároveň hovoríme, že bez spolupráce, korektnej spolupráce, nie je možný úspech. Slovensko by sa to malo naučiť, naozaj tu zatiaľ platí, že päť Slovákov a päť názorov, čo vedie priam do pekla. Takže, spolupracovať, hľadať cestu a robiť to prostriedkami takými, aby úplne obyčajní ľudia začali cítiť pravicové hodnoty ako príťažlivú záležitosť, že to nie je politika pre najvyššiu triedu podnikateľov alebo nejakú intelektuálnu vrstvu, ale pre všetkých.

Hd: Chvíľu ste vo funkcii predsedu DS. Od februára... Stále nie ste ani na prahu zvoliteľnosti do NR SR, ale v preferenciách máte mierny nárast. Ste stranou centra alebo máte celorepublikovú štruktúru?

Ľ. Kaník: DS má dobre vybudované a stabilné štruktúry. Neohrozili ju ani pokusy o ich deštrukciu. Vidno to napríklad aj na regionálnych voľbách, na výsledkoch regionálnych volieb. Išli sme väčšinou v koalíciách, ale práve tie strany, s ktorými sme boli v koalíciách, nemali štruktúry, tak napríklad v Žilinskom kraji koalícia DS-ANO-SDKÚ má dvoch poslancov, ale obidvaja sú z DS. To je dobrý výsledok. Na celom Slovensku máme dvanásť poslancov, to znamená rovnaký počet ako ANO, ktoré má predsa len väčší mediálny priestor. Takže sú to 3 % z celkového počtu, čo zodpovedá našej momentálnej situácii.

Hd: Máte štruktúru, máte ambície. Voľby budú, povedzme, o polrok. Ambíciou by malo byť dostať sa do parlamentu.

Ľ. Kaník: Nielen to. Prvá ambícia: vytvoriť také zoskupenie, ktoré dokáže siahať na vyššie méty, to znamená byť súčasťou vlády, pretože pokiaľ nemáte ambíciu, tak potvrdzujete, že nemáte ambíciu presadiť svoje myšlienky do života. Z opozície môžete myslieť na budúcnosť a kritizovať súčasnosť, ale nemôžete robiť reálnu politiku.

Hd: Máte myšlienky, projekty, máte osoby, azda máte aj peniaze alebo máte ešte aj čosi iné, povedzme, médiá...?

Ľ. Kaník: To je práve tá najväčšia slabosť, ktorú pociťujeme, a ktorá sa podľa môjho názoru výrazne podpisuje aj pod tie nižšie preferencie. Predovšetkým nemáme médiá, prienik na stránky novín, ale hlavne na televízne obrazovky je pre nás veľmi-veľmi ťažký a je len sporadický. Naše návrhy, názory a myšlienky, ktoré dnes, keď ich máme možnosť prezentovať, sa spravidla stretávajú s veľmi pozitívnym ohlasom u širokých vrstiev obyvateľstva, ale problém je, že ľudia už neveria. A v tomto máme problém, používame teda alternatívne metódy, ktoré stoja dosť peňazí, a tých, samozrejme, nemáme takisto dostatok. Chodíme do terénu a zbierame hlas za hlasom...

Hd: Vy ste sa dostali vo februári do čela DS. Boli ste vo všelijakých štruktúrach, nikdy ste však neboli vo vrcholovej politike, ak sa to dá takto povedať. Prečo z človeka, ktorý robí v biznise, sa v jednej chvíli stane politik?

Ľ. Kaník: Sám si kladiem túto otázku a stále na ňu nie je racionálna odpoveď. Určite by sa za tým ťažko dalo nájsť rozhodnutie typu, že to prináša nejaký efekt. Jednoducho to neprináša minimálne v tejto etape žiadny efekt. Naopak, prináša to straty, pretože človek, keď sa venuje politike a nevenuje sa biznisu, tak nezarába peniaze, ale naopak ich vydáva. Alebo mám ambíciu presadiť do života tie veci, v ktoré verím, že naozaj „zafungujú“ a že môžu potom priniesť efekt aj preňho samotného, ale najmä pre krajinu ako takú.

Hd: Čiže usudzujem, že nerobíte svoju funkciu pre plat?

Ľ. Kaník: Určite nie, lebo žiadny nedostávam. Z funkcionárov DS nikto nedostáva plat. Máme akurát platených krajských tajomníkov, to znamená osem ľudí na celom Slovensku a v hlavnej kancelárii technický personál, ktorý zabezpečuje jej nevyhnutný chod.

Hd: Čo podľa vás na Slovensku funguje a čo nefunguje, keď si zoberieme ekonomické ukazovatele štandardné pre všetky štáty na svete?

Ľ. Kaník: Ťažko by sa hľadalo také niečo, s čím sa naozaj dá vyjadriť plná spokojnosť. Určite tu existuje silný súkromný sektor, ten vytvára drvivú väčšinu HDP, a to sú také tie pozitívne čísla, ale určite sa nedá povedať, že to, v akých podmienkach funguje, je v poriadku. Nie je k spokojnosti justícia, verejné služby, ale ani výdavky vlády nie sú v poriadku. Ja by som asi nenašiel niečo, čo by sme mohli povedať, že táto vec funguje dobre.

Hd: Ste alebo nie ste vo vládnej koalícii?

Ľ. Kaník: Vo vláde nie sme, nemáme žiadneho člena vlády.

Hd: Ale mali ste?

Ľ. Kaník: Mali sme, ale ten je už v SDKÚ, takže teraz nemáme.

Hd: Prečo je v SDKÚ?

Ľ. Kaník: Je to jeho osobné rozhodnutie, ktoré by som nechcel komentovať.

Hd: Je vaším tajným členom?

Ľ. Kaník: Poviem to tak, každý, kto z DS odišiel a v budúcnosti dospeje k názoru, že by sa chcel vrátiť, má dvere otvorené.

Hd: Preferencie SDKÚ tiež nie sú veľmi vysoké?

Ľ. Kaník: SDKÚ sa tiež nemá čím pýšiť. Je to problém slovenskej pravice ako takej. Na Slovensku však neexistuje silná pravicová strana.

Hd: Čo je teda viac ako problematické z hľadiska ekonomických ukazovateľov SR.

Ľ. Kaník: Povedzme si, čo bráni tomu, aby ekonomické ukazovatele boli lepšie. A potom sa vlastne dostaneme k tomu, čo treba spraviť, aby to bolo ináč. Predovšetkým máme tu niekoľko nepriaznivých faktorov - vysoké daňové, odvodové zaťaženie vytvára veľké bremeno pre rozvoj komerčnej podnikateľskej sféry. Vysoká nezamestnanosť zasa vytvára veľký tlak na výdavky štátneho rozpočtu a na potrebu zdrojov, ktoré pochádzajú len od občanov a podnikateľskej sféry a efektívnosť vynakladania týchto zdrojov je takisto veľmi problematická, či už v sociálnej oblasti alebo aj v iných oblastiach výdavkov štátu. Takže potrebujeme zreformovať: daňovú sústavu, sociálne a dôchodkové zabezpečenie, nesmieme pritom zabudnúť ani na zdravotný systém - zdravotné zabezpečenie, čo je veľmi podobné a blízke dôchodkovému a sociálnemu. To vytvorí predpoklady na to, aby vládne výdavky v tejto oblasti boli nižšie alebo minimálne efektívnejšie vynakladané. No a popritom musíme aj povyrovnávať také tie vnútroekonomické vzťahy, že dnes sú isté skupiny, povedzme, zvýhodňované, a pritom konkurujú na tom istom trhu a v tej istej oblasti. Myslím tým zvýhodňovanie zahraničných subjektov - daňové a iné zvýhodňovanie. Tieto nezdravé prvky treba poodstraňovať postupne, aby sa vytvorili rovné podmienky pre všetkých, s čo najmenšími bariérami.

Hd: Čo to znamená postupne?

Ľ. Kaník: Postupne pre mňa znamená čím skôr. Pokiaľ budeme len jediní, ktorí budú mať na tom záujem, tak to bude zrejme dlhotrvajúci proces, lebo asi len cez osvetu presvedčíme aj tých ostatných, že to treba spraviť a až potom sa to udeje. Keby sme mali politickú moc vo väčšej miere, tak to využijeme na zmeny v legislatíve.

Hd: Keby ste mali podporu v parlamente, tak ako dlho by trvala príprava všetkých legislatívnych zmien?

Ľ. Kaník: Som veľký optimista, lebo to porovnám so súčasnou vládou. Táto vláda, keď nastúpila, naozaj nebola pripravená na vládnutie. Pridlho nemali ujasnené, ktorým smerom vlastne ísť a čo treba robiť. My, keby sme mali možnosť realizovať naše myšlienky okamžite a dá sa povedať do veľkých detailov, vieme, ako si predstavujeme daňový systém. Vieme, ako si predstavujeme dôchodkové a penzijné zabezpečenie, vieme, akým smerom by sa malo reformovať zdravotníctvo a čo sa týka odstránenia rôznych deformácií, tak to je veľmi jednoduchá vec, pretože tie sú spravidla identifikované. Uvediem aspoň jeden príklad, za čo ma bankári nebudú chváliť, ale je známe, že sme priniesli takýto pozmeňujúci návrh - zrážková daň, ktorá umožňuje bankám predovšetkým znižovať svoju daňovú povinnosť. Nemám nič proti nízkym daniam, ale keď už, tak pre všetkých.

Hd: Mnohí vaše názory poznajú. Niekedy však vzniká taká otázka, či to, čo formulujete, nie je proti väčšine obyvateľstva?

Ľ. Kaník: Myslím si, že je to v prospech väčšiny obyvateľstva.

Hd: Keby ste naznačili...

Ľ. Kaník: Začneme od toho najznámejšieho - dane. Keď hovoríme o znižovaní daní, nemyslíme tým nikdy a ani nenavrhujeme len oblasť daní podnikateľskej sféry, ale aj oblasť dane zo závislej činnosti, čo sa týka zarábajúceho človeka. Zníženie tejto dane sa hneď prejaví na zvýšení jeho reálneho príjmu, čo sa prejaví na zvýšení kúpyschopnosti, čo sa zasa prejaví na zvýšenom odbyte výrobkov a služieb, ktoré produkuje podnikateľská sféra. A zasa pre príjmy štátneho rozpočtu sa pozitívne prejaví vo zvýšenom objeme výberu dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Takže to sú pozitíva pre všetky dotknuté skupiny, ktoré existujú, a to je len jedna sféra.

Hd: Ľavicoví politici, ktorí tu sedeli, vyjadrovali obavy, že by neboli financie na vzdelávanie a zdravotníctvo.

Ľ. Kaník: Na začiatku tohto tvrdenia je nepochopenie alebo zatváranie očí pred skutočnosťou, že znížením dane nedochádza automaticky k výpadku príjmov štátneho rozpočtu, čo potvrdila aj slovenská skúsenosť a medzinárodných sú desiatky. Slovenská skúsenosť takisto potvrdila, že napriek tvrdeniam ministerky Schmögnerovej, ktoré stále opakuje, nedošlo k výpadku príjmov, ba naopak, došlo k istému zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu. Čiže, týmto by som mohol povedať, že argument je vyvrátený, ale my nijakým spôsobom nenavrhujeme ako znížiť význam štátneho rozpočtu alebo verejných financií. My len hovoríme, že ako občania veľa platíme, ale za to veľa dostávame veľmi málo. Zdravotníctvo, ktoré je financované z verejných zdrojov, svojím spôsobom aj dôchodkové zabezpečenie, lebo to je len iná forma dane, je mizerné. Nehovoriac o tom, v akej situácii je súdnictvo, polícia a čo vždy zostane na štáte, aby zabezpečil ich fungovanie. Hovoríme, že treba zmenu, aby tieto systémy mali viac peňazí, aby efektívnejšie mohli fungovať, a to sa nedá tým, že budeme viac od ľudí brať a dávať to do systémov, v ktorých je mnoho dier. Možno len takých 20 % z týchto prostriedkov je naozaj efektívne využitých.

Hd: Je to vec myslenia?

Ľ. Kaník: Vec systémov, ktoré fungujú. Možno sa to dá ukázať na dôchodkovom systéme, ktorý my navrhujeme, a ktorý aj táto vláda presadzuje. Hovoríme, že súčasný systém, kde pracujúci odvádzajú odvody a dôchodcovia poberajú tieto peniaze, treba zmeniť, pretože jeden pracujúci financuje troch dôchodcov, a tým ich nemôže zaplatiť v dostatočnej miere. Takým spôsobom, že každý si bude šetriť počas celého svojho života na základe zákona a povinne na svoj osobný účet, a peniaze budú vždy jeho a nikoho iného až do smrti a po smrti zdedia prípadné zvyšky jeho dedičia, takýmto spôsobom bude mať každý na dôchodku jednak dosť peňazí, bude žiť slušne a na podstatne vyššej úrovni ako dnešní dôchodcovia. Zároveň sa vytvoria akumulované zdroje v ekonomike, lebo sú to dlhé peniaze, ktoré sa budú používať v ekonomike, nebudú zavreté niekde v trezorovej skrini, a budú motorom rastu ekonomiky a rastu životnej úrovne.

Hd: Nedošlo by k zlikvidovaniu týchto peňazí...?

Ľ. Kaník: To sa dá zabezpečiť. Vždy spájame opatrenia reformujúce systém s aktuálnymi opatreniami, ktoré pomáhajú odstrániť iné problémy. Napríklad nezamestnanosť. Je vysoká aj preto, lebo podnikatelia veľmi ťažko hľadajú zdroje na investovanie, vytváranie nových výrob a na nákup nových technológií, keď im príliš veľa odoberá zaťaženie. Čiže musíme znížiť zaťaženie, v daňovej oblasti sa čo-to podarilo, ale nemyslíme si, že sme na konci nášho snaženia, ale aj v odvodovej oblasti treba spraviť veľa. Tá je ešte problematickejšia ako daňová, čiže dopadá tvrdšie a každodenne. Tej sa vyhnúť nedá. A preto treba odvody znížiť, ale treba zároveň vedieť, ako to dosiahnuť, aby to naozaj nezlikvidovalo existujúce systémy.

Hd: Asi to bude aj vec osvety, nie?

Ľ. Kaník: Určite. Tento rok sa budeme veľmi venovať dôchodkovej reforme. Tak ako minulý rok sme intenzívne hovorili o daniach a propagovali to, robili deň daňovej slobody a aj také ľudové podujatia, aby sme získali na to podporu. Aj nás vyšetrovala polícia. Chceme obísť celé Slovensko s rôznymi prednáškami.

Hd: A čo mladí ľudia?

Ľ. Kaník: Myslím si, že ich to oslovuje viac ako dnešných dôchodcov a rozumejú tomu. Mladý človek potrebuje krajinu, kde to funguje, kde má šancu získať bývanie, má prácu, má šancu získať dobré zamestnanie, normálne slušne žiť a nebáť sa, čo bude pozajtra, či ho niekto na ulici nezastrelí, to znamená bezpečnosť a vládu zákona. A keď tieto veci naplníme, tak je to vlastne pre mladých ľudí. Myslím si, že toto očakávajú od nás.

Hd: Teraz potrebujete len preferencie a volebné hlasy...

Peter Kasalovský