Semafor je nastavený na zelenú

Budeme mať dve železničiarske firmy, a teda dva podnikateľské plány

Od nového roka budú na Slovensku existovať dva železničné podniky, ktoré vzniknú transformáciou dnešných Železníc SR. Budúce ŽSR sa budú starať o dopravnú cestu a novovzniknutá Železničná spoločnosť (ŽS), a. s., bude zabezpečovať dopravu po trati. V súčasnosti sú už pripravené podnikateľské plány oboch železničných spoločností. Bližšie o nich hovoríme s riaditeľom Odboru plánovacieho Generálneho riaditeľstva ŽSR Ing. Antonom Jaborekom.

Príprave podnikateľských plánov ŽSR a ŽS ste venovali mimoriadnu pozornosť, ale aj deľbe majetku, záväzkov a pohľadávok. S akým dedičstvom sa teda obe spoločnosti ocitnú na štartovacej čiare?

- Výška a štruktúra vkladaného majetku do ŽS bola niekoľkokrát predmetom komplikovaných rokovaní s MDPT a hľadania prijateľného konsenzu. Z hľadiska stálych aktív sa do ŽS vkladá majetok, viažuci sa k organizačným jednotkám, ktoré v zmysle zákona prejdú do ŽS. Pôjde o nehmotný a hmotný investičný majetok a finančný investičný majetok, avšak bez podielu v ŽOS. V obežných aktívach je táto situácia odlišná, keďže v ŽSR zostávajú najmä pohľadávky voči štátu za

nesplatenú úhradu

výkonov vo verejnom záujme v osobnej doprave za roky 1994 - 1997 a 1999 - 2001. Tie budú slúžiť na splácanie starých záväzkov najmä voči inštitúciám verejnoprávneho charakteru, medzi ktoré patrí napríklad Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne, daňové úrady a pod. Výška týchto záväzkov bude určená podľa stavu k 31. decembru 2001. Prevzatím spomínaných záväzkov sa v určitom zmysle naplní tzv. konsolidačná funkcia ŽSR voči ŽS. Pre zaujímavosť, predbežná výška pohľadávky, prípadne istiny bez ďalších oprávnených úrokov z omeškania za roky 1997 - 2001 predstavuje 7,6 mld. Sk a za roky 1999 - 2001 asi 5,1 mld. Sk. Navyše, tiež v obežných aktívach nie je zahrnutý majetok ZZŽ Trnava. Na druhej strane v pasívach v ŽS nefigurujú spomínané záväzky voči inštitúciám verejnoprávneho charakteru. Pokiaľ ide o bankové úvery, do ŽS boli priradené len tie, ktoré svojím charakterom boli použité na obstaranie rozvojových programov ako napríklad nákup, modernizácia a prestavba koľajových vozidiel. Hodnota všetkého majetku, ktorý má byť predmetom nepeňažného vkladu do ŽS, bola stanovená podľa účtovnej hodnoty k 31. júlu 2001 s tým, že jeho konečná hodnota bude určená podľa stavu k 31. decembru 2001 znaleckým posudkom a audítorom.

Ako bude štart a ďalší vývoj oboch spoločností vyzerať v oblasti zamestnanosti?

- Podľa predbežných kalkulácií by sa mal počet pracovníkov v ŽS v roku 2002 znížiť asi o 2300 zamestnancov. Naplnenie tohto počtu by malo vyplynúť najmä z výsledkov a uplatnenia tzv. reinžinieringu v železničných staniciach, ktorý sa bude týkať asi

1300 zamestnancov,

tiež zo zrušenia pracovných činností spojených s pomocníkmi rušňovodičov, ktoré sa bude týkať asi 700 zamestnancov a z prirodzeného úbytku zamestnancov v rozsahu 1,5 percenta, čo predstavuje 300 zamestnancov. V ŽSR predpokladáme v roku 2002 znížiť zamestnanosť asi o 1600 zamestnancov. Medzi časťou železničiarskej verejnosti vládnu pochybnosti nielen o tom, ako budú fungovať vzťahy medzi ŽSR a ŽS navzájom, ale aj vzťahy oboch spoločností so štátom. Osobitne rizikovou oblasťou je financovanie výkonov vo verejnom záujme, investície do infraštruktúry a zdroje na oddlženie.

- Osobne vnímam súčasnú situáciu v zmluvnom i vo vecnom vzťahu medzi ŽSR a štátom pri výkonoch vo verejnom záujme za dosť pokročilú, ale aj pálčivú. V ostatných rokoch sme dosiahli značný pokrok najmä v objasnení rozhodujúcich otázok s MDPT SR a MF SR i v postupnom splácaní dlhov štátu za minulé roky. Napríklad rok 1998 je z tohto hľadiska vyrovnaný, za rok 1999 predstavuje dlh štátu 116 mil. Sk. Za

najväčší úspech

považujem uznanie ekonomicky oprávnených nákladov na základe auditu. Teraz nás ešte čaká dohodnutie mechanizmu na zapracovanie tzv. nekrytej straty do štátneho rozpočtu na príslušný rok ako položky obligatórneho, teda nárokového charakteru. V prípade nedostatku finančných prostriedkov v štátnom rozpočte na príslušný rok uvažujeme o financovaní nekrytej straty cez finančnú inštitúciu hneď po podpise zmluvy. Takto by sme mali dosiahnuť určité garancie vo vzťahu k zabezpečeniu potrebných výkonov.

Neskomplikuje však situáciu pri uzatváraní zmluvy vo verejnom záujme na rok 2002 existencia dvoch železničných podnikov?

- Keďže ŽS má charakter dopravcu, teda prevádzkovateľa dopravy na železnici, a ceny za osobnú dopravu pre cestujúcich sú stále regulované štátom, musí existovať zmluvný vzťah medzi štátom a ŽS. Podobne musí existovať zmluvný vzťah medzi štátom a ŽSR, a to v súvislosti s povinnosťou ŽSR prevádzkovať železnicu tiež za regulované ceny, ktoré sú najmä v osobnej doprave na úrovni asi 54 percent ekonomicky oprávnených nákladov. Úspešnosť transformácie slovenských železníc je vo veľkej miere podmienená aj ich postupným oddlžením. Vláda SR už prísľub dala, aká je realita?

- V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 sa už počíta s postupným oddlžovaním železníc. Na tento účel sú vyhradené 2 mld. Sk. V súčasnosti pracujeme veľmi intenzívne na tom, aby ŽSR získali tieto prostriedky ešte v roku 2001. V budúcom roku by mal štát poskytnúť ŽSR aj ďalšie finančné prostriedky, a to 1,4 mld. Sk na splatenie záväzku voči Sociálnej poisťovni a 1 mld. Sk na splatenie dlhu voči zdravotnej poisťovni. Prečo sa najnovšie začalo hovoriť o konsolidačnej funkcii ŽSR voči ŽS? Aký vplyv to bude mať na ekonomiku oboch spoločností?

- ŽSR budú skutočne plniť voči ŽS určitú konsolidačnú funkciu. Bude to najmä v oblasti majetku, keďže v ŽSR je ešte stále nevyrovnaný majetok, ktorý by mal byť priradený do ŽS, ďalej v oblasti záväzkov voči inštitúciám verejnoprávneho charakteru,

v cenovej oblasti,

pretože obe spoločnosti si nebudú uplatňovať voči sebe ziskovú prirážku za vzájomné výkony, ale aj v oblasti strát z finančných operácií vyplývajúcich z úverov zostávajúcich na ŽSR. Uplatňovanie konsolidačnej funkcie ŽSR voči ŽS sa, samozrejme, prejaví aj na hospodárskom výsledku ŽSR, a to jednak v súvislosti s neuplatňovaním ziskovej prirážky, čo by však malo platiť len na rok 2002, a jednak v súvislosti so stratou z finančných operácií v rozsahu približne 1,5 mld. Sk.

Počíta sa v podnikateľskom pláne ŽSR a podnikateľskom pláne ŽS s ďalším prehlbovaním úverovej zaťaženosti železníc?

- Keďže transformácia ŽSR bude pokračovať aj v oblasti technického rozvoja v súlade s projektom transformácie a reštrukturalizácie ŽSR, má byť ročne investované do oblasti infraštruktúry asi 4 mld. Sk. Tento objem bude iba čiastočne krytý investičnou dotáciou zo štátneho rozpočtu vo výške 275 mil. Sk a z programu ISPA vo výške 728 mil. Sk. Zvyšok budú predstavovať investičné dlhodobé úvery. Do ŽS očakávame vložiť rozpracované

investičné úvery,

ktoré sú obstarané k 31. decembru 2001 na majetok viažuci sa k organizačným jednotkám patriacim do akciovej spoločnosti, a to v objeme asi 6 mld. Sk. Okrem toho predpokladáme získať cudzie zdroje na nekrytú úhradu za výkony vo verejnom záujme v štátnom rozpočte SR na rok 2002. V prípade ŽSR budú teda cudzie zdroje potrebné v súvislosti s reguláciou poplatku za poskytovanie dopravnej cesty, a to v objeme približne 1,2 mld. Sk. V prípade ŽS zase za regulované ceny pri zabezpečovaní prepravy cestujúcich, keď očakávame nekrytú stratu v objeme 3,7 mld. Sk.