Maliar železníc

Záľuba bývalého rušňovodiča

Obrazy Emiliána Cvengroša nie sú pre železničiarsku verejnosť neznáme. Mnohé oslavy výročí tratí sa nezaobídu bez výstavy jeho diel zachytávajúcich železničné motívy. Naposledy sa prezentoval v Humennom na oslavách 130. výročia železnice Michaľany - Humenné. E. Cvengroš pozná železničné prostredie veľmi dôverne. Vyučil sa síce v ČKD Praha, ale v roku 1953 v otcových šľapajach nastúpil do Rušňového depa v Spišskej Novej Vsi. O štyri roky neskôr tam začal pracovať ako rušňovodič a toto povolanie neopustil až do odchodu do dôchodku v roku 1993. K rušňom - parným, neskôr elektrickým, mal teda celý život blízko. Preto sa vari netreba čudovať, že hneď od začiatku sa začali objavovať v jeho maľbách. „Rád som kreslil už ako malý chlapec, talent som zrejme zdedil po otcovi. Namiesto hračiek som sa zabával so skicárom a s ceruzkami. Naplno však moja vášeň prepukla až neskôr. V roku 1979 vznikol v Spišskej Novej Vsi klub neprofesionálnych výtvarníkov, kde som získaval odborné skúsenosti pod vedením akademických umelcov Ladislava Kacvinského a Mariána Hennela. Okrem železnice sú častým motívom mojich malieb dedinské domy, pamätihodnosti rodného Spiša a rokliny Slovenského raja. Z maliarskych techník používam najčastejšie olej, pastel, ale i temperu či akvarel.“ Obrazy E. Cvengroša nevznikajú náhodou. Motívy hľadá priamo v plenéri, obraz však dotvára obyčajne v ateliéri. Často pracuje na niekoľkých maľbách súčasne, obrazy ostávajú nedokončené, aby sa k nim po čase vrátil a vdýchol im konečnú podobu. Ešte z čias, keď brázdil v čele vlakov slovenské trate, má množstvo skíc, ku ktorým sa takisto zvykne vracať - krajinárske kompozície s rušňom v pohybe, železničné stanice, strážne domčeky, portály tunelov, mosty. Jeho najobľúbenejšie miesta sú Čiernohronská železnička, trať z Brezna do Červenej Skaly či z Banskej Bystrice do Diviakov. Zberateľsky cenené sú najmä jeho maľby parných rušňov. Dobových fotografií, ktoré by ich zachytávali, nie je veľa, preto sú tieto obrazy starých štokrov ešte vzácnejšie. Aj keď je E. Cvengroš považovaný za výtvarníka amatéra, jeho rukopisu nemožno uprieť profesionálnu čistotu. Štýlom, zobrazovanými námetmi a celkovou náladou malieb získava jeho dielo punc jedinečnosti. Právom mu patrí prívlastok - maliar železnice.