Ciele zabudli stanoviť?

Ad.: Recykláciu treba podporiť, Hospodársky denník 14. 12. 2001

Zákon 223/2001 Z. z. prostredníctvom Recyklačného fondu rieši rozvoj jestvujúcich recyklačných kapacít alebo poskytovanie investícií na budovanie nových recyklačných firiem, čo je pri niektorých materiáloch luxusom na slovenské podmienky, pokiaľ sa takáto druhotná surovina dá realizovať na trhu komodít. Navyše do dnešného dňa nie sú stanovené environmentálne ciele (zákonom ani vyhláškou, ani formou programov odpadového hospodárstva). Možno práve preto sa celá diskusia o Recyklačnom fonde skĺzla do roviny licitácií o výške príspevkov, čo je viac ako nesystémové. Vedú sa

spory o tom,

čo je viac potrebné - podpora separovaného zberu v obciach alebo budovanie recyklačných kapacít. Podpora separovaného zberu vedie k dostatočnej ponuke surovín na realizáciu podnikateľských zámerov v oblasti recyklácie. Ak štát prostredníctvom ministerstva životného prostredia prevzal na seba zodpovednosť za recykláciu v SR stanovením výšky príspevkov, je to vážny zásah do podnikateľského prostredia. Stalo sa tak bez dostatočných ekonomických a environmentálnych analýz, bez stanovenia cieľov recyklácie a zhodnotenia jednotlivých komodít. Odpad z obalov, ktorými sa zákon o odpadoch nekomplexne zaoberá, tvoria štyri základné obalové komodity (papier, sklo, kovy, plasty). Všetky uvedené materiály po separácii z komunálneho odpadu sú dôležitou druhotnou surovinou, majú trhovú hodnotu a zo strany spracovateľov je po nich dopyt. V rámci budúcej zjednotenej Európy trhové podmienky určia miesto zhodnotenia druhotnej suroviny a nemusí to byť vždy len v mieste výskytu. To by každá obec alebo okres musela mať recyklačnú linku, v čom by Slovensko bolo opäť svetovou raritou.

Jednoducho v celej fáze životného cyklu, od separácie po spracovanie, funguje trh. Kto tvrdí opak, iba zastiera ekonomickú realitu v snahe získať dotácie, subvencie, príspevky zo štátnych či neštátnych fondov na svoje podnikateľské zámery. Jediným slabým miestom v celom cykle je separácia komunálneho odpadu na úrovni obce. Záujem obcí o priame príspevky priemyslu za vyseparované materiály odovzdané na recykláciu potvrdili výsledky pilotného projektu Slicpenu, realizovaného v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR. Slovenský zákon o odpadoch

nemusí poznať

inštitút oprávnenej organizácie. To predsa rieši ústava, Obchodný zákonník a iné vykonávacie predpisy. Zákon o odpadoch umožňuje splniť povinnosť dovozcom a výrobcom tiež na báze zmluvného vzťahu, čiže povinné subjekty si môžu vytvoriť vlastný systém a Recyklačný fond stratí svoje opodstatnenie. Na to je však potrebné stanoviť si priority a ciele v súlade s právom EÚ. Vzhľadom na ekonomickú situáciu Slovenska je potrebné zvážiť každú korunu a snažiť sa ju vrátiť spotrebiteľovi prostredníctvom príspevkov obciam od priemyslu.

Ing. Radovan Pekník, MBA

Predseda združenia SLICPEN