Veda a vojny v budúcnosti

Hromadný teroristický útok proti USA mení okrem iného aj pohľad na vedenie vojen v treťom miléniu. Ukázal, že svet sa po studenej vojne nielenže nestal bezpečnejší, ale že ani značná technologická prevaha nemusí byť zárukou bezpečia.

V troskách World Trade Centra a Pentagónu boli okrem iného pochované aj koncepcie a výsledky vojenského výskumu za viac ako pol storočia. Postavenie USA ako jedinej svetovej superveľmoci nie je také ojedinelé, ako sa na prvý pohľad zdá. Pred 2000 rokmi bola prakticky v rovnakej pozícii Rímska ríša. Aj ona disponovala technologickou a organizačnou prevahou, ale pritom aj ona bola čoraz bezradnejšia tvárou v tvár zle vyzbrojeným barbarom. Bohatstvo Ríma bolo rovnako vyzývavým a rovnako ľahkým terčom ako bohatstvo dnešnej euroamerickej civilizácie. Vedci upozorňujú, že ak chce táto civilizácia prežiť, bude musieť zmeniť aj zameranie vojenského výskumu. Čas, keď o víťazstve rozhodovali iba jadrové bomby, rakety a ponorky, sa skončil 11. septembra 2001.

Nie je to nič nové - výskum v službách teroru. Japonská sekta Óm šinrikjó, „preslávenᓠsarinovým útokom v tokijskom metre, vlastnila rozsiahly výskumný komplex, kde sa jej členovia zaoberali nielen výskumom a výrobou chemických zbraní, ale aj smrtiacich mikroorganizmov. Na to, že prostriedky ohrozujúce celé štáty možno vyrobiť doslova na kolene, sa snažil upozorniť americký dôchodca David Schriner. Tento bývalý inžinier amerického námorníctva zostrojil elektromagnetickú pulzovú zbraň, ktorá dokáže na diaľku vyradiť elektronické zariadenia a komunikačné siete. Vystačil so súčiastkami objednanými prostredníctvom bežných obchodných katalógov.

Niektoré komentáre k teroristickému činu v USA zdôrazňovali, že páchatelia šokujúcich atentátov žiadne špeciálne technológie nepotrebovali. Udalosti z 11. septembra síce prevyšovali predchádzajúce podobné činy v nasadení i vo výsledkoch, nie však kvalitou. Aj tentoraz išlo iba o demonštráciu sily, nie o skutočný zvrat mocenských pomerov vo svete. Skôr či neskôr však takýto pokus príde - a na to už rozhodne nebude stačiť iba uniesť niekoľko lietadiel. Ako najnebezpečnejšie sú z tohto hľadiska biologické zbrane. Napríklad každý jednotlivec infikovaný pravými kiahňami môže byť príčinou ochorenia ďalšej tisícky ľudí počas dvoch týždňov. Vedci tvrdia, že prvotný útok iba na stovku občanov by dokázal ochromiť celé Spojené štáty za niekoľko mesiacov. Pritom biologická zbraň ľahko prejde detektormi na letiskách či inými spôsobmi kontroly.

Rozvinutá technológia je nesmierne zraniteľná. Ku škodám na majetku za miliardy dolárov (vrátane obranných a iných životne dôležitých systémov) stačia jednoduché a lacné prostriedky. Presvedčivo to predviedol napríklad útok počítačového vírusu Melissa alebo ešte ničivejšieho I love you. Práve počítačový front bude (popri biologickom) hlavným bojiskom budúcej svetovej vojny. Sofistikovanosť útokov proti západnej civilizácii celkom rúca obľúbenú predstavu teroristu, ktorý vraždí, pretože vzišiel z biedy a hladu. Človek, ktorý dokáže riadiť boeing, vyrobiť biologickú zbraň alebo počítačový vírus, rozhodne nie je dajakým nevzdelaným bedárom. Je preto možné, že armádny výskum sa v prichádzajúcej ére oveľa viac zameria na sociológiu, psychológiu a na ďalšie spoločenské vedy. Pôjde o exaktnú vedu, pracujúcu okrem iného s počítačovými modelmi, ktorá sa pravdepodobne stane jednou z hlavných súčastí plánovania operácií neviditeľnej vojny.

(kab)