Erotika v surrealizme

V pustatine bez lásky, ktorá prevažuje v umení 20. storočia, predstavuje surrealizmus akúsi oázu. Láska, ktorá pre kubistického alebo abstraktného expresionistu bola z umeleckého hľadiska iba okrajovou záležitosťou, našla v dielach surrealistov svoje osobité vyjadrenie. Azda aj preto sú umelecké diela tohto obdobia vyhľadávanými na aukciách.

Sloboda výrazu, ktorú surrealizmus proklamoval, umožňovala umelcom pôsobivo vyjadriť túžbu a sexuálnu vášeň. Najvýraznejšie sa to zrejme prejavilo v dielach umelcov, ako bol André Mason. Prostredníctvom týchto diel sa erotické umenie dostalo i do modernizmu. Práve zdôrazňovanie voľnosti vo vyjadrovaní túžby bolo inšpiráciou pre rôzne vízie ženského tela, či už u Picassa, Massona, Braunera, na ktorých dielach boli pohlavné orgány často znásobené alebo zväčšené. Prehliadka žien, vyskytujúcich sa vo výtvarných a v literárnych dielach tohto hnutia, sa na prvý pohľad javí ako pomerne tradičná: sú to ženy silné, sexuálne príťažlivé, niekedy vrtošivé, inokedy naháňajúce hrôzu – od svätíc až po monštrá.

Prevažne mužské hnutie bolo často kritizované, že má tendenciu premeniť ženský prvok v umení v číry predmet mužskej túžby. Preto by asi nebolo správne hodnotiť ich z nášho retrospektívneho hľadiska, už preto nie, že surrealizmus podporil sociálne trendy, ktoré prispeli k prehodnoteniu postavenia žien. A hlavne, nebyť surrealizmu, kto by v 20. storočí vniesol tajomstvo lásky do umenia?

(mb)