Skleníkový efekt

Zemský povrch sa v uplynulých 20 rokoch ohrial viac ako atmosféra. Jej najspodnejšia vrstva - troposféra je chladnejšia v dôsledku veľkých sopečných erupcií, tvrdí tím vedcov z USA, Británie a z Nemecka Rozdiel medzi oteplením zemského povrchu a troposféry, ktorá siaha do výšky osem kilometrov, doteraz nevedela vysvetliť ani teória skleníkového efektu. Zatiaľ čo priemerná teplota povrchu sa v predchádzajúcich dvoch desaťročiach zvýšila asi o 0,6 stupňa Celzia, teplota troposféry zostala rovnaká. Kritici teórie skleníkového efektu na základe uvedenej skutočnosti spochybňovali existenciu globálneho otepľovania. Medzinárodný tím vedcov teraz prišiel s vysvetlením, že ochladenie troposféry v tomto období mohli zapríčiniť mohutné výbuchy niektorých sopiek. Najväčšie erupcie mali filipínska sopka Pinatubo a mexický El Chichón. Erupcia sopky Pinatubo 15. júna 1991 vyvrhla až do výšky 20 kilometrov asi 20 miliónov ton oxidu siričitého a vulkanického popola. Popol sa tri týždne šíril po celej atmosfére, zatiaľ čo oxid siričitý vydrží v stratosfére celé roky. Porovnateľné následky mal aj výbuch sopky El Chichón v roku 1982. Podľa názoru vedcov výbuchy takéhoto rozsahu museli ovplyvniť podnebie v globálnom meradle. Oblaky sopečného popola pohltili časť slnečného žiarenia, takže sa zmenili cirkulačné pomery v atmosfére. Troposféra sa preto ohriala menej než zemský povrch. Tento vývoj posilnilo aj ubúdanie ozónu v stratosfére. Aby nebolo pochýb o účinku sopečných erupcií, museli sa vylúčiť ďalšie faktory, ktoré významne vplývajú na podnebie. Obidva výbuchy sa totiž udiali v čase, keď v plnej sile pôsobil fenomén El Niňo.

„Naša práca ukázala, že troposféru ochladili sopečné erupcie i stenčovanie ozónovej vrstvy,“ konštatoval Benjamin Santer, hlavný autor štúdie. Počítačové modely, ktoré počítajú s výbuchmi sopiek a skleníkovými plynmi (oxid uhličitý, metán), sa viac zhodujú so skutočne nameranými hodnotami. „Bez týchto udalostí by sa troposféra v uplynulých 20 rokoch asi neohriala.

(mb)