Obsah pracovnej zmluvy

Môžete uviesť, aké skutočnosti bude musieť obsahovať pracovná zmluva podľa nového Zákonníka práce? Budú tie isté ako podľa súčasne platného Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších právnych prepisov)?

- Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa bude zakladať písomnou pracovnou zmluvou (t. j. od 1. 4. 2002 sa pracovný pomer už nemôže založiť vymenovaním ani voľbou). Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy bude zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi (§ 42 Zákonníka práce).

Zákonodarca v novom Zákonníku práce rozšíril obsah podstatných zložiek pracovnej zmluvy o mzdové podmienky v prípade, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 43 Zákonníka práce v pracovnej zmluve zamestnávateľ bude povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma (opis pracovných činností) - každý druh práce má iný charakter, náročnosť a v mzdových predpisoch je za neho uvedená rôzna odmena,

miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto) - má podstatný vplyv na právnu kvalifikáciu napríklad pracovnej cesty. Zvyčajným miestom výkonu práce je sídlo zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky.

deň nástupu do práce - pracovný pomer vzniká dňom, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce (§ 46 Zákonníka práce). Deň nástupu do práce však nemožno dohodnúť na deň, ktorý predchádza ukončeniu povinnej školskej dochádzky.

mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Okrem uvedených podstatných náležitostí je zamestnávateľ povinný uviesť aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej lehoty.

V prípade, ak sú uvedené náležitosti dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí, ak zamestnávateľ uvedie odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy. Ak sú tieto náležitosti zakotvené v zákone, stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia zákona.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj ďalšie podmienky (napr. skúšobnú lehotu atď.), o ktoré majú účastníci záujem, najmä hmotné výhody.

V prípade, ak je miesto výkonu práce v cudzine a čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie:

obdobie výkonu práce v cudzine,

menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,

ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo v naturáliách,

prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.

V prípade, ak pracovná zmluva neobsahuje potrebné obsahové náležitosti, zamestnávateľovi je uložená povinnosť najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce tieto náležitosti.

Ak sa má pracovný pomer skončiť pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, musí zamestnávateľ zamestnancovi vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru.

Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ má v takom prípade povinnosť vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania pred odchodom zamestnanca do cudziny.

V pracovnej zmluve podľa § 45 ZP bude možné dohodnúť aj skúšobnú lehotu, ktorá je najviac (t. j. najdlhšie, maximálne) tri mesiace. Skúšobnú lehotu nemožno predlžovať. Z uvedeného vyplýva, že skúšobnú lehotu možno dohodnúť aj kratšie, napríklad na dva mesiace, resp. jeden mesiac, prípadne sedem týždňov. V prípade, ak by sa skúšobná lehota dohodla na čas dlhší ako tri mesiace (napr. na štyri mesiace), za neplatne dohodnutú by sa považovala iba lehota presahujúca tri mesiace (t. j. 1 mesiac). Skúšobná lehota sa musí dohodnúť písomne, pretože inak je neplatná a musí byť súčasťou pracovnej zmluvy.

Na rozdiel od súčasne platnej právnej úpravy skúšobná lehota sa od 1. 4. 2002 predlžuje výlučne o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, napríklad o čas jeho pracovnej neschopnosti atď. Z uvedeného vyplýva, že skúšobná lehota sa predlžuje už prvým dňom prekážky v práci, pričom nemusí ísť o prekážky toho istého druhu.

JUDr. Z. Macková PhD.