Predzmluvné vzťahy

Podľa nového Zákonníka práce účinného od 1. 4. 2002 vraj zamestnávateľ bude mať nejaké povinnosti voči budúcim zamestnancom a nebude môcť požadovať niektoré informácie. V prípade, ak ich bude vyžadovať, bude povinný zaplatiť predpokladanú dvojmesačnú mzdu. Môžete presne uviesť, o aké informácie pôjde?

- Tzv. predzmluvné vzťahy upravuje ustanovenie § 41 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce). Právna úprava účinná od 1. 4. 2002 ukladá zamestnávateľovi i zamestnancovi podstatne širší rozsah predzmluvných povinností ako súčasná platná právna úprava.

Budúci zamestnávateľ, t. j. ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy, bude povinný oboznámiť fyzickú osobu (t. j. budúceho zamestnanca) s právami a povinnosťami, ktoré budú pre ňu vyplývať z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými predpismi, za ktorých sa bude práca vykonávať. Rozsah tejto zamestnávateľovej informačnej povinnosti je však užší ako rozsah informačnej povinnosti podľa § 47 Zákonníka práce po vzniku pracovného pomeru.

V prípade, ak sa na výkon práce bude vyžadovať zdravotná spôsobilosť na prácu alebo psychická spôsobilosť na prácu podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona NR SR č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov atď.), zamestnávateľ bude môcť uzatvoriť pracovnú zmluvu iba s fyzickou osobou, ktorá bude na túto prácu zdravotne alebo psychicky spôsobilá. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ v prípade, ak nebude existovať osobitný predpis vyžadujúci zdravotnú alebo psychickú spôsobilosť, nebude ani povinný pred vznikom pracovného pomeru vyžadovať lekárske vyšetrenie.

Lekárske vyšetrenie pred vznikom pracovného pomeru bude však zamestnávateľ povinný zabezpečiť v prípade mladistvých zamestnancov, t. j. fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku (§ 40 ods. 3 Zákonníka práce). Na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvými bude zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu.

Od fyzickej osoby, ktorá sa bude uchádzať o „prvé“ zamestnanie, napríklad v prípade absolventov stredných alebo vysokých škôl, zamestnávateľ bude oprávnený vyžadovať iba informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú bude budúci zamestnanec vykonávať. Ak pôjde o fyzickú osobu, ktorá už bola zamestnávaná, zamestnávateľ bude oprávnený požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní.

Z dôvodu ochrany fyzickej osoby (t. j. budúceho zamestnanca) - predovšetkým jej práva na súkromie, ako aj ochrany osobných údajov - zákonodarca v odseku 6 cit. ustanovenia zamestnávateľovi taxatívne negatívnym spôsobom vymedzil okruh informácií, ktoré nesmie vyžadovať. Konkrétne ide o informácie týkajúce sa:

tehotenstva s výnimkou, ak ide o prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná,

rodinných pomerov,

bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať,

politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti,

ktorými by sa poškodila osobnosť uchádzača.

Na rozdiel od dnešnej právnej úpravy nový Zákonník práce rozširuje informačnú povinnosť aj pre fyzickú osobu, ktorá sa bude uchádzať o zamestnanie. Zákonodarca jej uložil povinnosť zamestnávateľa informovať o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu (napr. skutočnosti týkajúce sa výkonu konkurenčnej činnosti), ako aj o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa (napr. ak má pracovný pomer na čiastočný úväzok u iného zamestnávateľa).

Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu (§ 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce).

V prípade, ak by zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru porušil uvedené povinnosti, fyzická osoba bude mať právo na primeranú peňažnú náhradu v sume dvojnásobku mesačnej mzdy, ktorá by jej patrila, keby bola prijatá do zamestnania na základe uvedených mzdových podmienok vyplývajúcich z pracovnej zmluvy (resp. kolektívnej zmluvy). Možno povedať, že pôjde o tzv. satisfakciu (zadosťučinenie), a nie o náhradu skutočnej škody.