Slovo o telovýchove

Ján Holko, predseda SZTK

(Dokončenie z 27. 12. 2001)

Obe tieto možnosti výstavby - akcia Z a T, vznikli z objektívnych potrieb budovať nenáročné telovýchovné, osvetové a iné objekty, a to preto, že sa do plánov investičnej výstavby nemohli z finančných a kapacitných dôvodov zaradiť. Využívala sa pritom iniciatíva členov a funkcionárov telovýchovných jednôt, ktorí prispievali najmä brigádnickou činnosťou (akcie si vyžadovali až 20 percent hodnoty uskutočniť brigádnicky), ako aj pochopenie štátnych a družstevných podnikov. Spoločenské organizácie síce vyvíjali potrebnú iniciatívu, ale investormi týchto akcií boli miestne a mestské národné výbory. Ich počet, rozsah a financovanie schvaľoval príslušný okresný národný výbor. Po kolaudácii takejto akcie bola síce prevádzkovateľom spoločenská organizácia na základe zmluvného vzťahu (spravidla zmluvou o trvalom užívaní), vlastníkom bola obec alebo orgán štátnej správy. Tento právny stav mal negatívny vplyv na usporiadanie vlastníckych vzťahov. Zrušením inštitútu trvalého užívania sa vlastníkom podľa platných predpisov stala obec alebo štát. Pri zrode takejto právnej úpravy vyvinulo SZTK mimoriadne úsilie o prevod takéhoto majetku do vlastníctva subjektov, ktoré nehnuteľnosti prevádzkovali, alebo s nimi hospodárili. Podnety, návrhy, intervencie predložené orgánom štátnej správy i parlamentu však neboli akceptované.

Logickým dôsledkom takejto situácie bol stav krajnej núdze, ktorý vyžadoval osobitné riešenia. Išlo najmä o predaj spojený s likvidáciou bývalých hospodárskych zariadení a správ účelových zariadení, ktoré so zastaraným technickým vybavením neboli konkurencieschopné. Okrem toho boli oklieštené o majetok a zariadenia, ktoré boli povinné vrátiť telovýchovným jednotám a klubom, ktoré integrovali majetok do zariadení SO ČSZTV. Aj keď sa pretransformovali na obchodné spoločnosti, spôsobovali čoraz väčšiu zadlženosť a z objektívnych príčin zanikli.

Slovenské združenie telesnej kultúry postupovalo podľa Smernice o hospodárení s majetkom, ktorú schvaľovalo valné zhromaždenie. Jednotlivé prípady posudzovala majetková komisia a jej písomne predložené návrhy boli prerokované a schvaľované vo výkonnom výbore. Správnosť rozhodnutí sa s odstupom času ťažko posudzuje. Najmä keď sa často prijímali pod tlakom, lebo chýbali finančné prostriedky na mzdy a činnosť. Získané prostriedky sa použili na prežitie, a nie na rozvojové programy, ako je to aj s výnosmi z privatizácie. Napriek tomu si myslím, že niektoré objekty mali ostať v majetku SZTK a nemuseli sa darovať telovýchovným jednotám alebo zväzom. Aj SZTK by ich dokázalo efektívne prevádzkovať a zo získaných prostriedkov tieto objekty viac zveľaďovať.

Slovenské združenie telesnej kultúry v ostatných dvoch rokoch sa nezadlžuje, nežije na úkor budúcnosti a ani neplače nad nedostatkom peňazí. Z verejných zdrojov a z vlastných príjmov dokáže pokryť svoje náklady. Muselo však ďalej znížiť počet zamestnancov, prijať viaceré nepopulárne opatrenia, efektívnejšie nakladať s každou korunou. Musí sa však vyrovnávať so záväzkami z minulých období. V rokoch 2000 a 2001 SZTK uhradilo záväzky za viac ako 12,0 mil. Sk (z vlastných zdrojov), v budúcom roku by sa už dlhov mohlo zbaviť. Predpokladáme aj ďalšie zlepšenie hospodárení obchodných spoločností (ŠPORTKA, a.s., po vlaňajšom kritickom roku vykáže zisk) a účelových zariadení.

Keď sa ma niekto opýta, na čo vlastne SZTK existuje, ako to urobil Hospodársky denník, spravidla reagujem rovnako: Na týždeň – dva dostanú všetci zamestnanci voľno, potom azda pocítite význam SZTK. Slovenské združenie telesnej kultúry predovšetkým vytvára podmienky pre šport. Poskytuje športovým subjektom vo svojich zariadeniach množstvo služieb so zľavami či bezplatne. Nedá sa všetko presne vyčísliť, ale odhadom šetríme členským subjektom cca 15,0 – 20,0 mil. Sk.

Slovenské združenie telesnej kultúry je jedným z mála občianskych združení, ktoré má všetky predpoklady na to, aby kapitalizáciou svojho majetku mohlo nielen skvalitňovať služby ďalším športovým organizáciám, ale aj vytvárať vlastné zdroje pre rozvojové projekty. Chce to však zmenu prístupov vnútri združenia, postojov zo strany športových subjektov i širšej verejnosti, a dobrých manažérov.

*Poznámka redakcie : Tento podnetný článok vznikol po viacerých kritických názoroch Hd a na základe požiadavky šéfredaktora Hd.