Vojny, škandály, recesia

Na Ďalekom východe a v Tichomorí spácha každý deň 1000 ľudí samovraždu. A toto číslo sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zvyšuje! Nie je to najpríjemnejšia veta, akou sa dá začať zhodnotenie roka na ázijskom kontinente, ale je tiež súčasťou reality. Tak ako nečakaný nárast tuberkulózy, hladu v juhovýchodnej Ázii a dramatické stúpanie počtu obetí nakazených vírusom HIV. Vo východnej Ázii a v oblasti Tichého oceánu trpí na aids milión obetí, v južnej a juhovýchodnej Ázii sa tento počet vyšplhal dokonca na 6,1 milióna, pričom 4 milióny sú iba v Indii. Podľa výzvy WHO z augusta by bolo dobré, keby ázijské krajiny dekriminalizovali prostitúciu a prispeli k boju proti šíreniu vírusu HIV. Pravdou je, že explozívny nárast sexuálneho obchodu v Ázii, ku ktorému došlo v uplynulej dekáde, sa výrazne podpísal pod šírenie aids po najväčšom kontinente sveta. WHO predpokladá, že do roku 2005 bude v Indii na aids každý rok zomierať 500 000 osôb, v Číne 80 000 a v Thajsku a Mjanmarsku po 50 000 ľudí.

Odmyslíme si dianie okolo Afganistanu, ktorému patrí osobitná kapitola, a skonštatujeme, že tohto roku ľudia v Ázii zomierali aj následky zemetrasení (najmä India), ničivých záplav (Irán, India) a zosuvov pôdy (Nepál) či prílivových vĺn, ale aj kvôli ľudskému faktoru. Náboženské a kmeňové násilie v Indonézii spolu so separatistickými snahami niektorých regiónov podkopali tamojší ekonomický rozvoj a s tým aj profitujúcu ekonomiku. Filipíny ako príklad ďalšieho separatizmu podmieneného vierou sa stali symbolom pre rukojemnícke drámy. Horské kráľovstvo Nepál po dvoch tragických incidentoch hovorí o krutej karme doliehajúcej na vymierajúcu kráľovskú rodinu, ktorú sa ako systém snaží partizánskym bojom vymazať lokálna maoistická gerila. Stovky mŕtvych. Obetí je už tradične veľa aj na Srí Lanke, kde však po decembrových voľbách nastal dočasný pokoj zbraní, lebo nový premiér sľúbil rokovanie so separatistickými Tamilmi. Zbrane má však v pohotovosti militaristická a stále komunistická Severná Kórea, ktorá po vlne oteplenia vzťahov s Kórejskou republikou na juhu a vlakovej diplomacii svojho šéfa v Číne a Rusku znovu oprašuje „svalový slovník“ namierený hlavne proti USA.

India v prvom roku tretieho milénia zažila kruté drámy (zemetrasenie, povodne), politické škandály spojené s vysokou korupciou (odchod jedného ministra a jedného šéfa strany), po strate peňazí stratu dôvery 20 miliónov investorov v štátnu organizáciu Unit Trust of India a, pravdaže, atentáty a hraničné nepokoje v separatistickom Kašmíre na hraniciach s Pakistanom. Koniec roka oba susedné a rivalské, nukleárne vyzbrojené štáty našiel na vojnovej nohe. Kvôli moslimským separatistom z Kašmíru a kvôli tomu, že Pakistan nedokáže uspokojivo presvedčiť Indiu o nepodporovaní týchto snáh.

Čína, najľudnatejšia krajina sveta, sa v novembri oficiálne stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a radosť Pekingu kalí iba to, že to isté sa podarilo aj Taiwanu, ktorý pevninská Čína stále považuje za svoje územie. Práve pre Taiwan sa v apríli maximálne vyhrotili vzťahy medzi Čínou a USA, najmä po zrážke lietadiel a následnom čínskom zadržiavaní amerického pilota aj s vojenským lietadlom plným špionážnej aparatúry. Americko-čínske spory v lete pokračovali témou ľudské práva a koniec roka sa nesie v znamení ostrých protestov Pekingu voči americkému zrušeniu zmluvy ABM. Pritom ešte v auguste obe strany rokovali o nešírení jadrových zbraní. Z hľadiska domácej politiky bolo prekvapením vôbec prvé oponovanie poslancov návrhom komunistickej strany. Nespokojnosť až 30 % poslancov na marcovom plenárnom zasadnutí parlamentu sa týkala rastúcej korupcie a štátneho rozpočtu na rok 2001. Avšak ekonomický rast Číny bol aj tohto roku závideniahodný, pričom premiér Ču Žung-ťi ako cieľ päťročnice vytýčil sedempercentný hospodársky rast.

O takom raste môže za súčasnej situácie Japonsko iba snívať. Rok 2001 je pre krajinu vychádzajúceho slnka rokom zapadania nádejí na ekonomické oživenie. Po politickej neistote v prvom kvartáli roka, keď v apríli totálne neobľúbeného premiéra Jošira Moriho vystriedal charizmatický Džuničiro Koizumi, sa zdalo, že šance na vybŕdnutie z hospodárskeho marazmu ešte sú. A hoci je Japonsko podľa OSN 9. najrozvinutejšou krajinou sveta, z recesie sa nie a nie dostať. Septembrové útoky na USA situáciu ešte viac zhoršili, a tak v októbri japonská vláda uznala, že za tento fiskálny rok bude národná ekonomika klesať a klesať, pričom HDP poklesne možno aj o1,2 %. Klesajú príjmy firiem i obyvateľstva. Domáce firmy očakávajú hlbokú hospodársku krízu, podľa ministra hospodárstva však krajina už dno poklesu dosiahla a ďalej klesať nebude. Odkladanie nepopulárnych štrukturálnych reforiem, ktoré by zasiahli milióny ľudí, však situácii nepomáha. Rastie nezamestnanosť (5,3 % v septembri), ktorá sa má v budúcom roku ešte zvýšiť. Ťažko teda povedať, či v budúcom roku bude správa o krajine pozitívnejšia.