Argentínska tragédia

Latinská Amerika prežila neľahký rok. Ekonomiky na kontinente sú tradične citlivé na každý pohyb v zahraničí, no a tie pohyby v roku 2001 v žiadnom prípade priaznivé neboli. A nejde len o teroristické útoky, ale najmä o spomalenie rastu americkej ekonomiky. „Kubánske pláže osireli, miesta v lietadlách brazílskych aerolínií sú prázdne, závody v Mexiku pri amerických hraniciach zastavili výrobné pásy,“ napísal v septembri denník Wall Street Journal Europe.

Najväčší problém však ležal v samom srdci kontinentu. V Argentíne. Prezident Fernando de la Rúa pod tlakom opozície a občanov na jednej strane a veriteľov na druhej 20. decembra odstúpil zo svojej funkcie. Bola to ďalšia kulminácia jednej z najdramatickejších finančných kríz v posledných rokoch. Bohužiaľ, zrejme nepôjde o posledné vyvrcholenie. Krajina s dlžobou okolo 130 miliárd USD a tešiaca sa maximálnej nedôvere investorov, vyvodila politické dôsledky. Zákony ekonomiky sú však neúprosné.

Ružové to síce nebolo ani začiatkom roka, do ktorého Argentína vstupovala s balíkom úsporných opatrení a prísľubom úveru od Medzinárodného menového fondu v hodnote 13,7 miliárd USD. Inými slovami, odborníci MMF sa rozhodli naďalej ordinovať úspornú rozpočtovú politiku a trvať na zachovaní fixného kurzu pesa oproti doláru. Po návrate už legendárneho Dominga Cavalla do funkcie ministra hospodárstva sa táto línia len potvrdila. Záchranné balíky MMF však nedokázali prinavrátiť dôveru investorov a veriteľov. Navyše rozpočtové škrty posúvali krajinu do stále hlbšej recesie.

Úsporné opatrenia museli tak na pleciach uniesť obyvatelia. Nezamestnanosť sa vyšplhala na 16 percent, pričom ďalších 15 percent v skutočnosti nepracuje. Počas posledných troch rokov nominálne mzdy vo výrobnom sektore klesli o pätinu. Výplaty meškajú dokonca aj vo futbalových kluboch. Nespokojnosť narastala. V júli napríklad odbory vyhlásili generálny štrajk. Niekoľko mesiacov nato Fernando de la Rúa v čiastkových voľbách utrpel porážku a musel krajinu viesť s menšinovou podporou v parlamente. V polovici decembra v krajine prepukli nepokoje, ktoré viedli napokon k odstúpeniu hlavy štátu Aj MMF, ktorý Argentínu dlho uvádzal ako vzorový príklad úspechu, pritvrdil politiku a rozhodol sa podržať decembrovú tranžu.

Vývoj v Argentíne v nemalej miere poznačil aj okolité krajiny. „Efekt tanga“ sa podpísal napríklad pod výrazný pokles brazílskeho realu oproti americkému doláru a podobne sa správalo aj čílske peso. Latinská Amerika sa tak pozerá do roku 2002 najmä s obavami.