EÚ medzi víziou a realitou

Posledný rok života viacerých európskych mien bol pre Európu rokom vízií, nástupu pravice, ale aj rokom strachu z terorizmu a chorého dobytka.

Aká má byť budúca Európa? Táto dosť podstatná otázka tento rok rezonovala vo vysokých politických kruhoch, čo je celkom logické. Definitívne zavedenie eura ako jediného platidla v eurozóne ukončilo jeden dôležitý stupeň integrácie, pritom rozbehnutý ambiciózny projekt rozšírenia klope na dvere. V takejto situácii je legitímne pýtať sa, kam vlastne kontinent smeruje. Zrejme budú rozhodujúce názory najvplyvnejších krajín a medzi nimi stále nepanuje úplná zhoda. Paríž a Berlín sa čoraz častejšie prihovárajú za európsku federáciu ako konečný cieľ. Problémom však je, že federácia je dosť široký pojem a necháva veľa priestoru pre voľnú interpretáciu. Londýn zasa vie, čo nechce - európsky superštát. Pozitívom na druhej strane je, že Tony Blair čoraz otvorenejšie zdôrazňuje potrebu, aby sa jeho krajina aktívnejšie zapojila do integrácie. Samozrejme, tradičné euroskeptické nálady na ostrovoch v tomto smere môžu byť prekážkou. No svoje záujmy pri budovaní novej Európy sledujú aj menšie a chudobnejšie krajiny. Možno aj preto vrcholné tohtoročné schôdzky EÚ navonok oplývali optimizmom, ale keď prišlo ku konkrétnym otázkam, členské krajiny sa hádali napríklad aj o takých banálnych veciach, ako je umiestnenie sídel nových európskych agentúr.

Ďalším faktom je, že pomaly sa menia aj ľudia, ktorí udávajú integrácii tón. V minulých rokoch hrala prím vo väčšine európskych štátov ľavica. V budúcnosti to tak byť nemusí. Nástup pravice v roku 2002 zaznamenali v severských krajinách, ale zaujímavý je najmä víťazný návrat Silvia Berlusconiho v Taliansku. V Británii síce druhé víťazstvo v rade zaznamenali Blairovi labouristi, ale títo v chápaní ekonomiky zas až tak ďaleko od pravice nemajú. Pod zmenu politických nálad na kontinente sa zrejme podpísali aj slabšie hospodárske výsledky. Ukázalo sa totiž, že v dnešných časoch globalizácie sa ani najvyspelejšie európske krajiny nedokážu brániť pred negatívnymi vplyvmi spomalenia americkej ekonomiky. Nemecký rast v roku 2002 tak podľa odhadov nepresiahne 1 percento. Francúzsko je na tom síce o niečo lepšie, ale aj tu rast nedosiahne pôvodné očakávania.

Zložitú ekonomickú situáciu ešte viac skomplikovali septembrové útoky na USA. Pritom sa ukázalo, že nielen ekonomika sa globalizuje, ale aj strach. Najlepšie to hádam ilustrovali antraxové poplachy, ktoré sa v septembri a októbri priam prehnali kontinentom. Dejiny terorizmu v Európe tak napísali novú kapitolu. Ulster či Baskicko sa zrazu ocitli v úzadí. Pritom je zaujímavé, že Írska republikánska armáda sa zrejme aj pod vplyvom udalostí v USA rozhodla zložiť zbrane a oživiť tak mierový proces v Severnom Írsku.

No a teroristické útoky postavili do iného svetla aj choroby dobytka - či už BSE alebo slintačku a krívačku. Známe panické pálenie nakazených zvierat pôsobí dnes, keď sme pocítili skutočný strach, ešte neprimeranejšie.