Aids, chudoba a hlad

„Nechápeme kondómy v zmysle pôvodného dokumentu Svätého otca. Teraz je to otázka prevencie pred smrťou obrovských rozmerov,“ povedal Kevin Dowling, jeden z biskupov z troch afrických štátov, ktorí sa v júli tohto roku zúčastnili na konferencii zameranej na potláčanie zhubnej pandémie. Vatikán v duchu pápežovej encykliky biskupské odobrenie kondómov na juhu Afriky určite neschvaľuje, bol však už čas najvyšší, aby aj cirkev pomohla zachraňovať, čo sa ešte zachrániť dá. Lebo do boja proti aids sa púšťa čoraz viac štátov, inštitúcií a organizácií. Nigérijský prezident Olusegun Obasanjo v júni na Valnom zhromaždení OSN povedal: „Vyhliadka, že celé obyvateľstvo kontinentu bude vyhubené vírusom HIV, je čoraz viac na dosah.“ OSN, ako aj popredné západné vyspelé štáty prisľúbili dôraznejšiu pomoc, veď čísla hovoria sami za seba: z počtu 36 miliónov ľudí infikovaných vírusom HIV na svete žije v Afrike 25 miliónov (70 %). Najkonkrétnejšia pomoc pre Afriku však možno vzišla zo súdneho procesu, v ktorom vláda Juhoafrickej republiky (JAR) a organizácie bojujúce proti aids si vymohli od 39 nadnárodných farmaceutických spoločností právo vyrábať a distribuovať lacnejšie lieky proti aids, čo síce zníži zárobky veľkých a bohatých koncernov, ale zvýši šance chudobných pacientov.

Menším úspechom sa môže pýšiť JAR, ktorá je už desať rokov bez apartheidu, v súvislosti so septembrovou konferenciou OSN venovanou problematike rasovej diskriminácie a xenofóbie, ktorá sa konala v Durbane. Prijali tam síce Akčný plán proti rasizmu, ale summit bol poznačený vážnymi spormi a výhradami viacerých štátov kvôli Izraelu, ktorý chceli na konferencii označiť za rasistický štát. Delegácia USA konferenciu opustila, otázka Izraela ostala nedoriešená a africké štáty sklamané, lebo sa im nepodarilo vynútiť si ospravedlnenie západných štátov za storočia kolonializmu a otrokárstva. Otroci - ako o tom často tohto roku písala tlač - však v Afrike nevymizli a čo je smutné, týmto fenoménom trpia najmä deti. Desaťtisíce detí v centrálnej a západnej Afrike sú predmetom nelegálneho obchodu s otrokmi, za smiešnych pár dolárov sú nútené pracovať v baniach, na plantážach, žobrať vo veľkých mestách a dokonca ich pašujú do Európy, kde pracujú načierno, pričom školu poznajú iba z počutia. Mnohé deti dokonca verbujú a bojujú vo vojnách, ktorých príčinu vôbec nechápu.

Ani o vojny a ozbrojené násilie nebola tohto roku v Afrike núdza. Začiatok roka bol poznamenaný vraždou konžského prezidenta Laurenta Désiré-Kabilu, ďalej to boli nepokoje v Zimbabwe a miestny útlak belošských farmárov, náboženské vraždenie v Nigérii, rozbroje v Somálsku, mierová neistota v Angole atď. Na konci roka to bol zasa pokus o vojenský prevrat na Komorách. Pozitívne je však to, že sa darí aj mieru, napríklad v Burundi, ktoré má opäť prezidenta a medzinárodné jednotky zaručujúce pokoj po päťročnej vrave zbraní. Nedoriešila sa ani tohto roku otázka Západnej Sahary v spore s Marokom, alžírski islamskí fundamentalisti opäť prepadávali a vraždili. Svetlejšiu budúcnosť má kontinentu zaručiť vznik Africkej únie (AÚ), na ktorú sa podľa vzoru EÚ v júli pretransformovala Organizácia africkej jednoty. Cieľom je do roku 2015 zbaviť svetadiel konfliktov, chudoby a nemocí. Ťažká to úloha, keď len v tomto roku 28 miliónov Afričanov južne od Sahary trpelo hladomorom. Afrika sama proti hladu nestačí. Západný svet (najmä) jej síce pomáha, ale viac ako peňazí sa Afrike od rôznych štátnikov dostáva sľubov o rozvojových programoch, o otváraní trhov a o väčšom podiele na globalizácii.