Šokovaná Amerika

Ako odhalil rok 2001, Amerika je zraniteľná. Prognózy pritom upozorňovali, že uplynulý rok by pre prvú svetovú veľmoc mohol byť ťažký z politickej, ako aj z ekonomickej stránky, no nik nepočítal s tak dramatickým vývojom situácie. Teroristickú hrozbu brala na vstupe do nového milénia väčšina politikov, analytikov aj rádových občanov na ľahkú váhu.

Naopak, USA sa na prelome tisícročí sústreďovali najmä na dva problémy - ako si nastupujúci prezident George W. Bush bude počínať vo funkcii po historicky nepresvedčivom volebnom víťazstve a či sa ekonomike podarí tzv. mäkké pristátie po desaťročí expanzie. Pokiaľ ide o Busha, ten stavil na skúsenosť. Obkolesil sa blízkymi spolupracovníkmi vlastného otca a dosť rozhodne sa pustil do spĺňania republikánskeho politického programu. Od prvých dní vo funkcii sa usiloval o presadenie rozsiahleho balíka krátenia daní - v hodnote 1,6 bilióna USD v časovom horizonte jedného desaťročia. Nakoniec po dohode s Kongresom sa prezident musel uspokojiť s daňovým balíkom vo výške 1,35 bilióna. Z takéhoto rozsiahleho krátenia daní sa Američania mohli tešiť len trikrát v celej histórii: prvýkrát v 60. rokoch za vlády prezidenta Johna F. Kennedyho, neskôr v 80. rokoch za Ronalda Reagana a teraz. Nový prezident stanovil aj nové priority zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Podľa nich sa prioritné americké bezpečnostné záujmy presúvajú z Európy na Ďaleký východ. Nové smernice tiež odporúčajú zasahovať v zahraničí len v oblastiach, kde USA majú priame záujmy. Pri riešení zvyšných ohnísk napätia by na seba mali väčšiu zodpovednosť prevziať americkí spojenci. Bush tiež presadzoval kontroverzný systém protiraketovej obrany omnoho dôraznejšie ako jeho predchodca. Nový kabinet schválil aj novú energetickú koncepciu, z ktorej mali radosť najmä domáci producenti, zatiaľ čo sa ekológovia chytali za hlavu. Okrem iného zelenú dostala aj jadrová energia. Takouto politikou si prezident postupne získaval dôveru americkej verejnosti, na druhej strane vyvolával nedôveru v zahraničí. Najmä nepriaznivo bolo prijaté jeho rozhodnutie odstúpiť od kjótskeho protokolu o redukcii tzv. skleníkových plynov.

Vývoj ekonomiky bol horší, ako sa očakávalo. FED v minulom roku až 11-krát znížil úrokové sadzby, ktoré tak klesli na 40-ročné minimum. Nepomohlo. Posledné odhady hovoria, že americké hospodárstvo sa prepadlo v treťom kvartáli až o 1,3 percenta.

No 11. september v základe otriasol prioritami. Teroristické útoky, ktoré „zmenili svet“, vysunuli celosvetový boj proti terorizmu za najdôležitejšiu úlohu. USA formujú protiteroristickú koalíciu a označujú hlavného nepriateľa - Usámu bin Ládina a jeho teroristickú sieť al-Káida. Dôvera v Busha prekonáva rekordy a pozornosť sa usmerňuje na Afganistan, miesto úkrytu bin Ládina. Keďže tamojší režim nie je ochotný splniť požiadavky USA, začína sa vojna. Znovu sa ukazuje, že proti najmodernejšej technike je ťažké bojovať. USA a ich spojenci v krajine zaznamenávajú relatívne rýchle víťazstvo a bezbolestné víťazstvo. Hovorím relatívne, lebo mediálne pokrytie vojny bolo nedostatočné a účelové, takže je ťažké povedať, čo všetko sa v Afganistane v skutočnosti stávalo a

Faktom však zostáva, že bin Ládin je stále na slobode, ako aj to, že jeho odstránením sa terorizmus nevykorení. Boj teda pokračuje.