Hospodársky denník
USD48,416 Sk
EUR42,739 Sk
CHF28,847 Sk
CZK1,328 Sk
  Piatok  28.Decembra 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Náprava iba cez radikálne zmeny

Investovať viac do agropotravinárstva by sa oplatilo

Podiel poľnohospodárstva a potravinárstva na tvorbe HDP sa vlani znížil zo 4,40 % na 4,26 %. Negatívny ekonomický vývoj sa prejavil aj v ďalšom medziročnom znížení obstarania investícii, prevádzkových potrieb, zamestnanosti a zvýšení podielu agropotravinárskeho sektora na zápornom salde zahraničného obchodu. Výdavky štátneho rozpočtu na agropotravinárstvo sa v roku 1999 opätovne znížili. Dotácie podnikateľským subjektom boli o 10 % nižšie ako v predošlom roku, a to najmä v dôsledku výrazného obmedzenia investičných dotácii, pričom sa mierne zvýšili neinvestičné dotácie podnikom a prídely štátnym fondom. Zatiaľ čo podpora slovenského poľnohospodárstva, vyjadrená ekvivalentom produkčných subvencií v roku 1999 mierne klesla, v krajinách EÚ a v susedných štátoch CEFTA stúpla. V roku 1999 dosiahla hrubá poľnohospodárska produkcia hodnotu 55,826 mld. Sk , čo však v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamenalo zníženie o 4,6 %. Prečo je to tak, spýtali sme sa ministra pôdohospodárstva SR Pavla Koncoša.

„Opatrenia ekonomickej reformy, najmä cenová liberalizácia a odstránenie spotrebiteľských subvencií, vytvorili na začiatku deväťdesiatych rokov prudký pokles dopytu po poľnohospodárskych produktoch a potravinách a zodpovedajúcu reakciu producentov týchto komodít. K zastaveniu prudkého znižovania poľnohospodárskej produkcie došlo až po roku 1993, keď sa obnovila trhová rovnováha a regulátorom ponuky sa stal kúpyschopný dopyt. Po tomto roku sa začal mierny, avšak

kolísavý rast.

Vývoj produkčnej výkonnosti v rastlinnej výrobe sa mierne zvýšil, ale v živočíšnej produkcii sme zaznamenali pokles,“ hovorí minister.

Posledné decénium v rastlinnej výrobe charakterizuje ako obdobie trvajúcej extenzifikácie, zapríčinenej okrem iného, aj nedostatočnými a drahými vstupmi a poklesom dopytu. Pokračovalo vyčerpávanie živín z pôdy, keď sa na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy spotrebovalo vlani iba 38,2 kg čistých živín v priemyselných hnojivách , čo je 15,9 % ich spotreby v rokoch 1989/1990. Takmer pri všetkých plodinách zreteľne stúplo kolísanie hektárových úrod, čo znižuje stabilitu celkovej úrody. „Zmeny štruktúry poľnohospodárskych kultúr umocnil aj veľký pokles stavov všetkých druhov hospodárskych zvierat ako reakcia poľnohospodárskej prvovýroby na zmenu trhových podmienok. Najväčší úbytok stavov v hodnotenom období bol u hovädzieho dobytka, kde sa cenová úhrada výrobných nákladov prejavila najmarkantnejšie. Znížením počtu kráv o 50,1 % a

rapídnym poklesom

počtu dobytka vo výkrme sa celkový počet dobytka zredukoval na menej než polovicu. V roku 1999 dojnosť nad 5000 l mlieka na dojnicu dosiahol Bratislavský a Trnavský kraj, nad 4000 l Nitriansky a Trenčiansky kraj. V ostatných krajoch sa dojnosť pohybovala od 3268 l do 3676 l. V štruktúre hrubej živočíšnej produkcie sa markantný pokles podielu produktov chovu hovädzieho dobytka prejavil najmä poklesom produkcie hovädzieho mäsa, keďže táto je vytrvale stratová počas celého sledovaného obdobia. Klesajúca domáca produkcia, ktorá mala vplyv na zvyšovanie spotrebiteľských cien sa pri stagnujúcej kúpyschopnosti obyvateľstva prejavila v zníženej spotrebe. Z 22,7 kg hovädzieho a teľacieho mäsa na obyvateľa a rok v roku 1989 klesla na 10,1 kg v roku 1999.“

Poľnohospodárske subjekty boli schopné z predaja poľnohospodárskych komodít nakúpiť vstupy iba

na úrovni 59 %

skutočnej potreby. „V porovnaní s vývojom v krajinách EÚ bol na Slovensku pomer medzi rastom cien poľnohospodárskych výrobkov a cien vstupov do poľnohospodárstva (cenové nožnice) výrazne najhorší. Obdobný vývoj cenových nožníc bol aj v porovnaní s krajinami CEFTA. Za prvý polrok 2000, tak, ako ich na vzorke 1013 poľnohospodárskych podnikov vykonal Štatistický úrad SR, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k zhoršeniu hospodárskeho výsledku pred zdanením o 113 mil. Sk a poľnohospodárstvo dosiahlo stratu 1,561 mld. Sk. Objem zisku, vytvorený ziskovými podnikmi, ktorý predstavoval 809 mil. Sk, nepostačoval na vykompenzovanie straty. Pokračoval tiež úbytok hmotného i nehmotného investičného majetku, ktorý zaznamenal najvýraznejšie zníženie zo všetkých ukazovateľov, a to až o 7,11 mld. Sk.

Roztváranie

cenových nožníc

je jednou z hlavných príčin dôchodkovej krízy poľnohospodárstva, čo vytvára riziko budúceho vývoja poľnohospodárstva a jeho konkurenčnej schopnosti. Nezanedbateľná je tiež skutočnosť, že poľnohospodárstvo vytvára zamestnanosť v iných hospodárskych odvetviach. Na jedného pracovníka v poľnohospodárstve sa viaže 1,3 pracovníka v dodávateľských odvetviach, službách, spracovateľskom priemysle a obchode. Preto rozhodujúcim strategickým rámcom agrárnej a potravinovej politiky SR po roku 2000 a do získania plného členstva v EÚ musí byť európsky model multifunkčného poľnohospodárstva, ktorý prijala Európska únia a ktorý zodpovedá prírodným a spoločensko-ekonomickým podmienkam Slovenska.“ Podľa P. Koncoša je nevyhnutné pristúpiť k prebudovaniu mechanizmov a nástrojov podpornej politiky, ktoré sú zoskupené do piatich pilierov:

1. Zavedenie trhových režimov na rozhodujúce komodity

2. Podpora hospodárenia v horších výrobných podmienkach

3. Modernizácia a podpora reštrukturalizácie podnikateľskej sféry

4. Rozvoj všeobecných služieb a príprava na vstup do EÚ

5. Environmentálne opatrenia

Každý z uvedených pilierov je rozpracovaný do niekoľko základných programov, ktoré obsahujú konkrétne nástroje a opatrenia agrárnej a potravinovej politiky na nasledujúcich 5 rokov. Plynulé financovanie prevádzky v poľnohospodárstve si vyžaduje vytvoriť ucelený systém financovania prevádzkových potrieb od založenia úrody po zber, nákup a skladovanie. „Daňové zaťaženie poľnohospodárskych podnikov je napriek niektorým úľavám, vzhľadom na dosahované hospodárske výsledky a nedostatok finančných zdrojov

veľmi vysoké,“

hovorí ďalej minister. „Ekonomická situácia v rezorte si vyžaduje tieto opatrenia. Hlavne znížiť daň z poľnohospodárskej pôdy, uplatniť zníženie sadzby spotrebnej dane z motorovej nafty, spotrebnú daň z vína účelovo viazať na investície do vinohradov a uplatniť zníženú 5-percentnú sadzbu DPH pri základných potravinách.

Doteraz nebol vytvorený systém na riešenie následkov katastrofálnych živelných pohrôm, ktoré takmer každoročne spôsobujú rozsiahle škody na poľnohospodárskej produkcii. Následky takých rizikových faktorov, ako sú nadmerné sucho, dlhodobé dažde, vysoké teploty a výskyt škodcov, nie sú poistením kryté. Vzhľadom na očakávané pretrvávanie výkyvov počasia a zvýšenie výskytu následkov rizík je

nevyhnutné zriadiť

Štátny rizikový fond škôd na úhradu nepoistiteľných škôd katastrofálneho rozsahu v poľnohospodárskej výrobe, v prípade poistiteľných škôd pokračovať v doterajšom systéme podpory úhrady časti nákladov na poistné a škôd v súlade so zákonom o poľnohospodárstve.“ Šéf rezortu za najzávažnejšie úlohy považuje aj posilnenie marketingovej infraštruktúry agropotravinárskeho sektora. „V oblasti podpory a zlepšenia predaja slovenských potravín na domácom trhu pôjde o plné rozvinutie činnosti novozriadenej Slovenskej agrárnej marketingovej organizácie.“

Pri podrobnejšom skúmaní straty poľnohospodárskych podnikov v minulom roku zisťujeme, že 55 % vykázanej straty ( 2,041 mld. Sk)

vytvorilo 8,5 %

všetkých podnikov. Každý z nich mal stratu 4 mil. Sk alebo viac a v prepočte na jeden hektár stratu nie menšiu ako 4000 korún. Priemerne na jeden hektár „nahospodárili“ stratu 7194 Sk. Dovedna to bolo 1,1 miliardy, pričom dostali 446 miliónov korún dotácií. „Z vykonaných analýz vyplýva, že náprava prosperity odvetvia nevedie iba cez opatrenia na sektorovej úrovni, ale cez radikálnejšie zmeny v podnikateľskej sfére. Tie budú do značnej miery podmienené pozitívnymi zmenami v inštitucionálnej sfére, medzi ktoré počítame účinné uplatňovanie zákona o konkurze a vyrovnaní, lepšiu vymáhateľnosť záväzkov z obchodného styku, ale aj rýchlejší pokrok v obnove evidencie pozemkového vlastníctva, uskutočňovaní pozemkových úprav a napokon vo vlastníckej konsolidácii družstiev.“

Vladimír Turanský

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.