Byť rešpektovaným

Eleonóra Bujačková

Časy, keď slovo učiteľa bolo takmer dogmou, sa dávno minuli. Učiteľ, ktorý dnes predstúpi pred triedu, si väčšinou pripadá ako futbalový brankár, na ktorého samotného sa šesť i viac hodín denne rúti približne tridsiatka protihráčov. Jediné, čo musí urobiť, aby sa vyhol totálnemu debaklu, je stať sa rešpektovaným spoluhráčom. Azda ešte nikdy sa atmosféra v školách nemenila tak rýchlo a tak dramaticky ako v posledných rokoch. Kantori sa tak ocitajú pod čoraz prísnejším drobnohľadom svojich žiakov a študentov.

Získať si rešpekt či skôr uznanie dnes nie je jednoduché. Učiteľ si ho nevydupe tým, že v triede zavedie vládu pevnej ruky. Tobôž, keď bude poriadky zavádzať krikom či pri každej príležitosti písať poznámky. Nekričať na deti, to sa ľahko povie, ale ako upokojiť tridsiatku bujarých tvárí, ktorým rodičia doma vštepujú, že si od nikoho nemajú nechať nič prikazovať? Na čo by sa teda mal učiteľ sústrediť, pokiaľ chce pred triedou uspieť? Z odpovedí študentov i žiakov jednoznačne vyplynulo, že najdôležitejšie pre nich je, ako s nimi učiteľ komunikuje, či im dáva na hodinách aj čosi navyše, či sú pre neho partnermi na dialóg. A práve toto umenie mnohým kantorom chýba. Nemožno sa im priveľmi čudovať. Jednak je v škole väčšina vekovo starších učiteľov (mladí utekajú) a aj finančné i spoločenské ohodnotenie je mizerné. Napodiv ani rodičia priveľmi nehorlia za školu modernejšiu. Chcú tú klasickú, s tvrdou drilovou disciplínou. Väčšina z nich sa dokonca z času na čas snaží na školu delegovať ešte viac svojich právomocí. Ich vlastné pracovné zaťaženie je totiž také vysoké, že im na deti nezostáva ani čas, ani energia.

Pravdou je, že dnešný učiteľ má celkom inú pozíciu, ako mal pred rokmi. V období počítačov a internetu už nemôže byť tou absolútnou autoritou. A bolo by aj chybou snažiť sa o to. Autoritatívny prístup zvolí iba ten, kto sa cíti týmito novými vplyvmi ohrozený. Pritom žiaci na všetkých stupňoch škôl volajú po osobnosti, po vzore. Do istej miery to vyplýva z neistoty, v ktorej dnes väčšina detí žije. Zhoršuje sa spoločenská klíma, strácajú sa isté bariéry. Deti väčšinou nemajú dlhodobejšie perspektívy, zmysel života, chýba im hodnotová orientácia. S tým všetkým by im mal pomôcť práve učiteľ. Roky - aj dávno minulé - sme na jeho bedrá nakladali aj časť našich rodičovských povinností. Pravdou je aj to, že zlý učiteľ sa „podpíše“ veľmi dramaticky na vývoji budúcej osobnosti.

Eleonóra Bujačková