Zraniteľná civilizácia

Keď začiatkom decembra časopis Time nominoval teroristu Usámu bin Ládina do ankety Osobnosť roka 2001, americká spoločnosť zostala s vyrazeným dychom. Kontroverzné pravidlá však dovolili nominovať každého, o kom sa v danom roku najviac hovorilo. A hoci USA pátrajú po tomto mužovi už od roku 1995, stačil 11. september, aby sa bin Ládin stal nočnou morou. Nočnou morou pre celý svet. Zábery výsledkov jeho zvrátenej a extrémnej viery sa nasťahovali zrazu priamo do našich obývačiek. Dňa 11. septembra zastalo všetko. Medzinárodný obchod, burzy, doprava... Dňa 11. septembra sa však aj mnohé skončilo. Skončili sa staré priateľstvá a väzby, aby začali fungovať na nových základoch. Ako poznamenala jedna Američanka, nie politici, ale bin Ládin paradoxne zjednotil civilizovaný svet proti terorizmu.

Aký bol teda odchádzajúci rok? Napriek rozpínavej a už všadeprítomnej globalizácii a ticho bežiacej liberalizácií obchodu, stále nenásytnejšej chudobe a plaziacim sa chorobám a epidémiám, a to nielen v tej zúboženejšej časti zemegule, ale priamo vôkol nás, a napriek opäť neušetrenej belasej planéte od doslova útoku škodlivých emisií konzumnej spoločnosti spôsobujúcich skleníkový efekt, ako aj od ďalšieho odpadu, dominoval prvému miléniovému roku práve boj proti terorizmu. A neistota v spoločnosti, ako počas Vianoc priznal sám americký prezident G. W. Bush. Veď hoci USA majú skúsenosti z účasti vo vojnách, ba dokonca samy v posledných rokoch aktívne niekoľko ozbrojených konfliktov viedli takmer vo všetkých kútoch sveta, nikdy neboli napadnuté na vlastnom území a nikdy krvilačné šialenstvo nezažili priamo v uliciach, či ticho sa blížiacu bezútešnú bielu smrť doručenú priamo do ich úradov.

Vo svete globálne súperiacich najrôznejších ambícií preto treba vnímať dve koncepcie politiky - do a po 11. septembri. Nástupom republikána G. W. Busha sa zmenila zahraničná politika v smere odklonu od žoviálnosti k strohej uniformite chladnejších, ale korektných vzťahov k Rusku a Číne. Kým predchodca B. Clinton odkladal projekt vybudovania protiraketovej obrany (NMD), nový pán Bieleho domu sa rozhodol urýchliť jeho vývoj, a to nielen napriek odporu Pekingu a Moskvy, ale aj západoeurópskych spojencov. Pravda, vyhlásenie o jednostrannom odstúpení od zmluvy o zákaze protiraketovej obrany (ABM), ktorá tridsať rokov blokovala mocenské ambície na poli zbrojenia medzi Ruskom a USA, prišlo síce až po 11. septembri, ale ako dôsledok takisto dlhodobo pripravovaného kroku Washingtonu. Jesenné udalosti v USA len navonok zdôvodnili potrebu novej štruktúry bezpečnostných vzťahov bez ďalšieho vysvetľovania. Opäť sa posilnila mocenská pozícia NATO, ktoré po prvý raz v histórii uskutočnilo práve vo vojne v Afganistane kolektívnu odvetu za svojho člena. A hoci sa oteplil zarytý duch studenej vojny medzi Ruskom a NATO, ktoré sa rozhodli fungovať od mája budúceho roku na nových princípoch, budovaním NMD Spojené štáty demonštrovali nielen svoju technologickú vyspelosť vojensko-priemyselného komplexu, ale dali jasne najavo globálnu prevahu. Bojom proti terorizmu USA nanovo rozstrihli mapu sveta na spojeneckú a tú ďalšiu. Mnohí aktivisti a podporovatelia terorizmu v očiach Washingtonu - pozri Pakistan, India či Irán, sa teraz šikovne votreli medzi koaličných spojencov v boji proti terorizmu, ktorý im zabezpečuje novú dávku vojenskej pomoci, čo však nateraz zo strategického hľadiska vyhovuje.

Avšak boj s terorizmom okrem toho, že sa stal zjednocovacím prvkom, posunul do úzadia niektoré reálne problémy nášho sveta. Zoberme si hit posledného desaťročia - Balkán. Zatiaľ čo v prvom polroku mimoriadnu pozornosť vzbudzovala vojna v Macedónsku, ale aj vydanie bývalého prezidenta Miloševiča do Haagu, po útokoch sa táto problematika akoby vytráca z medzinárodných fór, ako aj z médií. Pritom vývoj v Macedónsku či voľby v Kosove si v každom prípade zaslúžia zvýšenú pozornosť. Už aj preto, že tak v Macedónsku, ako aj v Kosove, má terorizmus svoje pevné korene.

Ďalšie štáty využili celkovú protiteroristickú klímu na pritvrdenie vlastnej politiky proti nepokojným provinciám, respektíve územiam. V prvom rade Rusko a Izrael. Moskva ako odmenu za pristúpenie k protiteroristickej koalícii zrejme dostala voľnú ruku v Čečensku, zatiaľ čo Izrael poukazuje na nie celkom dokonalú analógiu medzi situáciou v Palestíne a útokmi na New York a Washington.

No a potom s bojom proti terorizmu sa čoraz častejšie narába ako so všeobecne platným argumentom. Hádam najlepším príkladom je nové kolo liberalizácie svetového obchodu, ktoré nakoniec odštartovalo na jesennej konferencii WTO v Katare. V jeho záverečnej prípravnej fáze sa viac ráz objavil argument, že svet dnes potrebuje liberalizáciu ako odpoveď na protiteroristickú hrozbu. Pritom je jasné, že súvislosť medzi odbúravaním obchodných bariér a bojom s teroristami je dosť nepatrná. Podobne Spojené štáty nástojčivo trvajú na posilnení vlastnej obrany vybudovaním kontroverzného protiraketového štítu. To, že štít nie je namierený proti terorizmu, sa spomína už menej.

Z ekonomického hľadiska útoky došli hádam v najmenej vhodnú chvíľu. Spomalenie americkej ekonomiky už v prvých mesiacoch tohto roka začali pociťovať aj v ostatných častiach sveta. Do červených čísel sa dostalo Japonsko, k tomu smeruje Nemecko a aj francúzska ekonomika napriek pôvodnému optimizmu zaplatila daň z americkej recesie. Odborníci už polovicu roka hovorili o možnosti globálnej recesie. V praxi sa tak potvrdzuje teória o prepletenosti ekonomík v súčasnej globalizovanej spoločnosti. Ibaže do nepriaznivého vývoja navyše zasiahli aj lietadlá. Ešte je priskoro na vypočítanie presných, celkových škôd, ktoré mali septembrové útoky na americkú a globálnu ekonomiku, no už teraz je jasné, že letecká doprava sa nachádza na okraji kolapsu, sme svedkami masových prepúšťaní vo viacerých odvetviach. V treťom kvartáli tohto roka americké hospodárstvo kleslo o 1,3 percenta a je určité, že časť poklesu možno pripísať aj na vrub atentátov, podobný vývoj badať aj v ďalších vyspelých a menej vyspelých krajinách. Možno aj preto teroristická hrozba zapôsobila pozitívne na medzinárodnú