Hospodársky denník
USD48,416 Sk
EUR42,739 Sk
CHF28,847 Sk
CZK1,328 Sk
  Piatok  28.Decembra 2001

Zraniteľná civilizácia

Keď začiatkom decembra časopis Time nominoval teroristu Usámu bin Ládina do ankety Osobnosť roka 2001, americká spoločnosť zostala s vyrazeným dychom. Kontroverzné pravidlá však dovolili nominovať každého, o kom sa v danom roku najviac hovorilo. A hoci USA pátrajú po tomto mužovi už od roku 1995, stačil 11. september, aby sa bin Ládin stal nočnou morou. Nočnou morou pre celý svet. Zábery výsledkov jeho zvrátenej a extrémnej viery sa nasťahovali zrazu priamo do našich obývačiek. Dňa 11. septembra zastalo všetko. Medzinárodný obchod, burzy, doprava... Dňa 11. septembra sa však aj mnohé skončilo. Skončili sa staré priateľstvá a väzby, aby začali fungovať na nových základoch. Ako poznamenala jedna Američanka, nie politici, ale bin Ládin paradoxne zjednotil civilizovaný svet proti terorizmu.

Aký bol teda odchádzajúci rok? Napriek rozpínavej a už všadeprítomnej globalizácii a ticho bežiacej liberalizácií obchodu, stále nenásytnejšej chudobe a plaziacim sa chorobám a epidémiám, a to nielen v tej zúboženejšej časti zemegule, ale priamo vôkol nás, a napriek opäť neušetrenej belasej planéte od doslova útoku škodlivých emisií konzumnej spoločnosti spôsobujúcich skleníkový efekt, ako aj od ďalšieho odpadu, dominoval prvému miléniovému roku práve boj proti terorizmu. A neistota v spoločnosti, ako počas Vianoc priznal sám americký prezident G. W. Bush. Veď hoci USA majú skúsenosti z účasti vo vojnách, ba dokonca samy v posledných rokoch aktívne niekoľko ozbrojených konfliktov viedli takmer vo všetkých kútoch sveta, nikdy neboli napadnuté na vlastnom území a nikdy krvilačné šialenstvo nezažili priamo v uliciach, či ticho sa blížiacu bezútešnú bielu smrť doručenú priamo do ich úradov.

Vo svete globálne súperiacich najrôznejších ambícií preto treba vnímať dve koncepcie politiky - do a po 11. septembri. Nástupom republikána G. W. Busha sa zmenila zahraničná politika v smere odklonu od žoviálnosti k strohej uniformite chladnejších, ale korektných vzťahov k Rusku a Číne. Kým predchodca B. Clinton odkladal projekt vybudovania protiraketovej obrany (NMD), nový pán Bieleho domu sa rozhodol urýchliť jeho vývoj, a to nielen napriek odporu Pekingu a Moskvy, ale aj západoeurópskych spojencov. Pravda, vyhlásenie o jednostrannom odstúpení od zmluvy o zákaze protiraketovej obrany (ABM), ktorá tridsať rokov blokovala mocenské ambície na poli zbrojenia medzi Ruskom a USA, prišlo síce až po 11. septembri, ale ako dôsledok takisto dlhodobo pripravovaného kroku Washingtonu. Jesenné udalosti v USA len navonok zdôvodnili potrebu novej štruktúry bezpečnostných vzťahov bez ďalšieho vysvetľovania. Opäť sa posilnila mocenská pozícia NATO, ktoré po prvý raz v histórii uskutočnilo práve vo vojne v Afganistane kolektívnu odvetu za svojho člena. A hoci sa oteplil zarytý duch studenej vojny medzi Ruskom a NATO, ktoré sa rozhodli fungovať od mája budúceho roku na nových princípoch, budovaním NMD Spojené štáty demonštrovali nielen svoju technologickú vyspelosť vojensko-priemyselného komplexu, ale dali jasne najavo globálnu prevahu. Bojom proti terorizmu USA nanovo rozstrihli mapu sveta na spojeneckú a tú ďalšiu. Mnohí aktivisti a podporovatelia terorizmu v očiach Washingtonu - pozri Pakistan, India či Irán, sa teraz šikovne votreli medzi koaličných spojencov v boji proti terorizmu, ktorý im zabezpečuje novú dávku vojenskej pomoci, čo však nateraz zo strategického hľadiska vyhovuje.

Avšak boj s terorizmom okrem toho, že sa stal zjednocovacím prvkom, posunul do úzadia niektoré reálne problémy nášho sveta. Zoberme si hit posledného desaťročia - Balkán. Zatiaľ čo v prvom polroku mimoriadnu pozornosť vzbudzovala vojna v Macedónsku, ale aj vydanie bývalého prezidenta Miloševiča do Haagu, po útokoch sa táto problematika akoby vytráca z medzinárodných fór, ako aj z médií. Pritom vývoj v Macedónsku či voľby v Kosove si v každom prípade zaslúžia zvýšenú pozornosť. Už aj preto, že tak v Macedónsku, ako aj v Kosove, má terorizmus svoje pevné korene.

Ďalšie štáty využili celkovú protiteroristickú klímu na pritvrdenie vlastnej politiky proti nepokojným provinciám, respektíve územiam. V prvom rade Rusko a Izrael. Moskva ako odmenu za pristúpenie k protiteroristickej koalícii zrejme dostala voľnú ruku v Čečensku, zatiaľ čo Izrael poukazuje na nie celkom dokonalú analógiu medzi situáciou v Palestíne a útokmi na New York a Washington.

No a potom s bojom proti terorizmu sa čoraz častejšie narába ako so všeobecne platným argumentom. Hádam najlepším príkladom je nové kolo liberalizácie svetového obchodu, ktoré nakoniec odštartovalo na jesennej konferencii WTO v Katare. V jeho záverečnej prípravnej fáze sa viac ráz objavil argument, že svet dnes potrebuje liberalizáciu ako odpoveď na protiteroristickú hrozbu. Pritom je jasné, že súvislosť medzi odbúravaním obchodných bariér a bojom s teroristami je dosť nepatrná. Podobne Spojené štáty nástojčivo trvajú na posilnení vlastnej obrany vybudovaním kontroverzného protiraketového štítu. To, že štít nie je namierený proti terorizmu, sa spomína už menej.

Z ekonomického hľadiska útoky došli hádam v najmenej vhodnú chvíľu. Spomalenie americkej ekonomiky už v prvých mesiacoch tohto roka začali pociťovať aj v ostatných častiach sveta. Do červených čísel sa dostalo Japonsko, k tomu smeruje Nemecko a aj francúzska ekonomika napriek pôvodnému optimizmu zaplatila daň z americkej recesie. Odborníci už polovicu roka hovorili o možnosti globálnej recesie. V praxi sa tak potvrdzuje teória o prepletenosti ekonomík v súčasnej globalizovanej spoločnosti. Ibaže do nepriaznivého vývoja navyše zasiahli aj lietadlá. Ešte je priskoro na vypočítanie presných, celkových škôd, ktoré mali septembrové útoky na americkú a globálnu ekonomiku, no už teraz je jasné, že letecká doprava sa nachádza na okraji kolapsu, sme svedkami masových prepúšťaní vo viacerých odvetviach. V treťom kvartáli tohto roka americké hospodárstvo kleslo o 1,3 percenta a je určité, že časť poklesu možno pripísať aj na vrub atentátov, podobný vývoj badať aj v ďalších vyspelých a menej vyspelých krajinách. Možno aj preto teroristická hrozba zapôsobila pozitívne na medzinárodnú

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.