Bude viac zamestnaných?

Komentuje Zuzana Krútka

V rozpätí troch týždňov schválili poslanci parlamentu už druhú novelu zákona o zamestnanosti. Leitmotívom vládneho návrhu je rozšírenie subjektov, ktoré môžu vytvárať verejnoprospešné pracovné miesta, rozumej - ktorým budú môcť úrady práce poskytovať mzdové prostriedky vo výške minimálnej mzdy pre ľudí pracujúcich na prácach kvalifikovaných ako verejnoprospešné. Je to zlé alebo dobré? Mohli by sme povedať: Ako pre koho. Určite je to dobrá správa pre subjekty, ktorých sa to týka, teda okrem obcí, občianskych združení, zdravotníckych a sociálnych zariadení či cirkví, už aj firiem pôsobiacich v odvetví poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, čistenia odpadových vôd a likvidácie odpadov. Je to dobrá správa aj pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým sa takto rozširujú pracovné možnosti. Na druhej strane to však nie je dobrá správa, a to hneď z dvoch príčin. Aj keď sa rozširuje počet tých, ktorí budú môcť vytvárať verejnoprospešné pracovné miesta, balík peňazí na tento účel bude v budúcom roku menší. Nebude to 1,5 mld. Sk ako v tomto roku, ale len 904 mil. Sk, z ktorých dve tretiny použije NÚP na program verejnoprospešných prác. Je to však aj sústavné rozširovanie nesystémového riešenia, ktorým takto koncipované verejnoprospešné práce pri všetkej prospešnosti občerstvenia pracovných návykov a kladnom vplyve na psychiku dlhodobo nezamestnaných nepochybne sú. Verejnoprospešné pracovné miesta, nech už ide o udržiavanie zelene v obci, likvidáciu odpadov, budovanie či rekonštrukciu vodovodov a plynofikácie, sú predsa reálne pracovné miesta.

Ďalšie dotovanie firiem „zakomponovali“ poslanci do predchádzajúcej novely. Podľa nej od Nového roka zamestnávateľ, ktorý prijme dlhodobo nezamestnaného alebo absolventa šesť mesiacov bez práce, nebude musieť počas päť mesiacov platiť poistné odvody. Okrem toho sa samotným pracovníkom týchto dvoch skupín budú z prostriedkov Národného úradu práce počas jedného roka preplácať náklady na dopravu, maximálne 1500 Sk mesačne, ak sa zamestnajú mimo miesta bydliska. Navyše za absolventa evidovaného na úrade práce pol roka dostane zamestnávateľ počas troch mesiacov 1,8-násobok životného minima na pokrytie mzdy a odvodov. Ťažko dopredu hovoriť, aké budú dosahy týchto opatrení a či naozaj splnia svoj účel. Prepočty poslancov, ktorí novelu predložili, sú totiž celkom iné ako prepočty NÚP, rezortu práce a Sociálnej poisťovne, ktorá sa domnieva, že by v roku 2002 mohla na odvodoch zamestnávateľov prísť asi o 150 mil. Sk.

Úľavy sú plne namieste, len by sa k nim malo pristupovať uvážene. Je napríklad potešujúce, že absolventská prax, ktorej skúšobný projekt sa stretol s veľkým ohlasom u absolventov škôl i u zamestnávateľov, zaradili poslanci do novely zákona ako štandardný nástroj aktívnej politiky trhu práce. Problémom zostáva jediné: Nájsť pre absolventov pracovné miesta zodpovedajúce ak nie celkom, tak aspoň čiastočne ich kvalifikácii. To už však budú musieť riešiť zodpovední pracovníci úradov práce.