Cenný prach

Prach dokáže človeku znepríjemniť život. Pre vedcov je však zdrojom mnohých cenných informácií. Z prachu je možné určiť ako žili naši predkovia, aké počasie vládlo na Zemi pred desiatkami tisíc rokov. Dokonca i to, kto spáchal zločin, s ktorým si polícia nevie rady.

Prach je najcennejším vedeckým materiálom. Pred niekoľkými rokmi, v roku 1991, vzrušil svet objav hibernovaného človeka, múmie nájdenej v ľadovci rakúskych Tirol. Vo vlasoch Hibernáta, ktorý zomrel približne pred päťtisíctristo rokmi, boli vystopované prachové častice medi. Pracoval počas svojho života s kovmi? Nevieme, ale zdá sa to byť pravdepodobné. Archaický prach neslúži však iba na odhaľovanie pracovných činností predkov. Prezrádza mnohé o kultúre daného etnika a často poslúži lepšie ako písané dokumenty. Skúmanie prachových častíc donútilo vedcov prehodnotiť ich pohľad na úroveň prehistorických náboženstiev. Analýza prachu na kostiach neolitických mŕtvych priniesla prekvapujúce zistenia, týkajúce sa pohrebných rituálov. Chemici našli v hrobe starom pätnásťtisíc rokov stopy prášku kriedy, jemne rozomletej a zmiešanej s oxidmi železa. Táto zmes slúžila našim predkom ako červené farbivo. Zdá sa teda, že prehistorickí ľudia svojich mŕtvych natierali farbou, aj keď zatiaľ netušíme, prečo to robili. Prach má cenu pre vedcov a historikov, je však nevyhnutný aj pre prírodu.

Prach, ktorý prichádza z atmosféry, býva obohatený najrôznejšími minerálnymi látkami. Vedci dokonca tvrdia, že atmosférický prach je zdrojom dôležitých látok pre mnohé lesy. Stromom rastúcim v nekvalitnejších pôdach dodáva vápnik, horčík, sodík a draslík. Podľa vedcov je prach potrebný aj pre zdravie ľudí, hoci sa nám toto tvrdenie zdá nezmyselné. Určité prachové častice však naozaj pomáhajú vzduch čistiť: sú to zásadité častice, ktoré dokážu jednoduchou chemickou reakciou neutralizovať kyslosť dažďov.

Na prach možno pozerať najrôznejšími spôsobmi. V každom prípade však zostáva najzákladnejším prvkom života. Bez prachu by sme tu neboli. Všetky planéty vznikli z oblaku prachu, obiehajúceho okolo jednej hviezdy, ktorá, mimochodom, vznikla tiež z prachového mraku. A za pár miliárd rokov sa naša Zem opäť premení na prach. Z neho vznikne nový oblak a z toho sa narodia nové svety, a možno za pár miliónov rokov na nich niekto začne študovať opäť prach.

Vietor zdvíha do atmosféry každý rok stovky miliónov ton prachu. Najviac prachových častíc pochádza, pochopiteľne, z oblastí púští, pretože nedostatok vlhkosti a vegetácia uľahčuje eróziu pôdy, a tým uvoľňovanie jednotlivých častičiek. Do ovzdušia sa vznesú iba najľahšie častice, ktoré sú potom schopné prekonať vo vzdušnom prúdení aj tisíce

Analýza prachu umožňuje odborníkom študovať život a určité rituály našich predkov. Niekedy však môže byť zavádzajúca, a potom sa zrodí veľký historický omyl. Prach objavený v egyptských sarkofágoch môže pochádzať z doby faraónov, ale práve tak od vykrádačov hrobov alebo i z doby neskoršej - to sa dnes, bohužiaľ, nedá určiť. Prítomnosť stôp tabaku totiž ukazuje, že už starí Egypťania poznali tabak, tvrdí sa však, že do Európy ho priviezol až Krištof Kolumbus.

* Až pri mikroskopickom pohľade sa pred človekom odhalí fantastická zmes prachových zrniečok, fragmentov vlasov, kože, zvieracej srsti, textilných vláken či častí mŕtveho hmyzu.

* Okolo Slnka obieha mimoriadne množstvo prachu a miniatúrnych asteroidov (okrem väčších telies, samozrejme). Každý rok dopadne na Zem okolo 10 000 ton takéhoto smetia.

* Prach, ktorý dopadne po výbuchu sopky, môže dosahovať až do výšky niekoľkých metrov a pokryť plochu niekedy až tisíc štvorcových metrov.

(kab)