VYSVEDČENIE POLITIKE

Politici mali s občanmi serióznejšie komunikovať, viac ich informovať a do predvolebnej kampane neboli zapojené elektronické médiá. Aj preto, alebo možno najmä preto, bola účasť voličov v historicky prvých komunálnych voľbách na Slovensku aj historicky nízka. Takéto voľby sú iné ako parlamentné, no napriek tomu voličov prišlo menej asi o desať percent ako predpokladali oficiálne prieskumy. Najväčšia účasť, okolo 34 %, bola len v Nitrianskom a Trnavskom samosprávnom kraji. Absencia elektronickej kampane sa teraz vysvetľuje mnohorakým spôsobom. Niektorí tvrdia, že to bol zámer politikov vládnej garnitúry, aby opozícia médiá nevyužila na svoju kampaň súvisiacu už aj s budúcimi voľbami do Národnej rady SR. Poslanci parlamentu však tvrdia aj to, že na médiá sa vlastne zabudlo a išlo o nedopatrenie. Vraj sme svedkami legislatívnej náhody. Tú má údajne na svedomí hektická doba a rýchle schvaľovanie balíka zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy. Voličov však odradila aj ich ekonomická situácia, absencia vízie rozvoja štátu, politické šarvátky, pri ktorých sa ocitajú v aute a neplnené predvolebné sľuby. Nízka účasť bola však spôsobená aj celkovým priebehom rozporuplnej reformy verejnej správy, ktorá je pre občanov nezrozumiteľná. Ani kampaň cez tlačené médiá, formou plagátov, pútačov a brožúrok, ktoré zapĺňali poštové schránky, nebola motivujúca. Politické strany sľubovali hory-doly, išlo skôr o slohové cvičenia a nie prezentáciu východísk na riešenie nedostatkov. Voľby boli opäť skôr stranícke ako občianske, víťazom sa však stali predovšetkým občania a nie politici. Oni však svoju prehru nevnímajú. Všeobecne pre nich môže byť zahanbujúce, že do poslaneckých lavíc nastúpia len o niečo viac ako s polovicou dôverou z približne štvrtiny voličov, ktorí prišli k urnám. Verejnosť im tak vystavila vysvedčenie, podľa ktorého je doterajšie spravovanie štátu neprijateľné. Dlhodobé zlyhávanie politických strán najmä na východe malo za následok, že sa tam do regionálnych parlamentov dostalo najviac nezávislých kandidátov.

Ako na jednu z otázok Hospodárskeho denníka odpovedal Gerhard Engel (NSR), vedúci delegácie Rady Európy, ktorá monitorovala komunálne voľby na Slovensku, nerozumie tomu, že elektronické médiá na kampani absentovali. Pritom, ako zdôraznil, uskutočnenie týchto volieb je posledným krokom na dovŕšenie systémových opatrení v reforme verejnej správy. „Viem si predstaviť, že takáto situácia sa nepáči ani vám. Naším cieľom nie je kritika počtu vytvorených vyšších územných celkov, ale zaujímame sa o argumenty, prečo toľko, a prečo také. Pre nás je podstatné, či sa vláda dostane bližšie ľuďom. Keď si región uvedomí a nájde svoju pozíciu, bude sa snažiť svoje úlohy si plniť, pocíti zodpovednosť sám za seba. Potom aj ľudia viac pochopia rozdiely medzi jednotlivými druhmi volieb,“ uviedol.

Člen misie Rady Európy Martin Haas zo Švajčiarska konštatoval, že volení zástupcovia budú mať veľmi významným spôsobom rozšírené právomoci, čo je mimoriadne závažná skutočnosť. „Veď vo Francúzsku od roku 1964 hovoríme o regionalizácii krajiny, preto si myslím, že ste doteraz prekonali významnú etapu reformy verejnej správy. Čo sa týka účasti občanov vo voľbách, moc by som sa nad tým nevzrušoval. Vo všetkých krajinách sveta vidíme rôznu účasť ľudí. Existuje niekoľko druhov volieb a čím na nižšiu úroveň štátnej moci ideme, tým sa účasť na voľbách znižuje.“

Občania nedostali domov zoznamy kandidátov, hoci v niektorých prípadoch boli siahodlhé. „Väčšiu účasť voličov som očakával na dedinách,“ povedal predseda ZMOS Michal Sýkora. Dodal, že v niektorých regiónoch pripravili a distribuovali kompletné zoznamy spolu so základnými informáciami o spôsobe volieb regionálne združenia miest a obcí na vlastné náklady.

Druhé kolo volieb sa uskutoční 15. decembra. Bude asi vyhranenejšie ako bolo prvé. Politické strany sa preskupia a každá začne presadzovať jedného z dvoch postupujúcich účastníkov sobotňajších „primárok“. Bude to opäť o politických tričkách a nie o programoch. Len v jedinom - Bratislavskom samosprávnom kraji - poznáme už jeho predsedu, ktorým sa stal Ľubo Roman z koalície SDKÚ-KDH-ANO-SMK-DS. Územná samospráva preberie prvé kompetencie k 1. januáru 2002, ďalšie začiatkom apríla a júla a napokon ostatné v januári 2003. Zvolení predsedovia vyšších územných celkov sa stanú odkázaní sami na seba. Budú musieť administratívne vytvoriť svoj úrad a zároveň s tým sa boriť s nedostatkom financií. Že ich bude pre samosprávne orgány málo, to je už dnes jasné, hoci štátny rozpočet ešte nie je prijatý.

Vladimír Turanský

Počet uchádzačov o predsedov VÚC 133

Počet poslaneckých miest 401

Kandidátov na poslancov 4112

Pri voľbách do regionálnych parlamentov vyhrala pravica v Bratislave, Nitre a Košiciach. V Trenčíne bude zastupiteľstvo zložené len z poslancov HZDS. V ostatných krajoch vyhrali koalície vedené HZDS.

Zdroj: ÚVK

V druhom kole volieb za predsedov VÚC sa stretnú

Žilina - J. Tarčák (HZDS) a A. Malíková (SNS)

Košice - A. Engliš (HZDS-SDĽ-SOP) a R. Bauer (KDH-DS)

Trnava - P. Tomeček (HZDS-Smer-SOP) a J. Kvarda (SMK)

Trenčín - Š. Štefanec (HZDS) a A. Záborská (SDKÚ-KDH-DS)

B. Bystrica - M. Marčok (HZDS-Smer) a J. Mikuš (SDKÚ-KDH-DS-ANO)

Prešov - J. Kopčák (SDKÚ-KDH) a P. Chudík (HZDS-Smer)

Nitra - M. Belica (HZDS-SDĽ-SOP-Stred) a M. Fehér (SMK)

Zdroj: KVK