Čo vraví pre Slovnaft a čo pre Yukos, je niečo aj proti?
V piatok 30. novembra bol posledný termín na predloženie záväzných ponúk na kúpu 49 % akcií Transpetrolu. Z informácií, ktoré nám potvrdili na kompetentných ministerstvách, vyplýva, že v stanovenej lehote predložili ponuku len dve spoločnosti, Slovnaft a ruský ropný koncern Yukos. Pritom záujemcov, ktorí začali robiť aj hĺbkový audit v Transpetrole, bolo šesť. Okrem dvoch finalistov to bola Česká rafinérska, americká spoločnosť Texaco a dve ďalšie ruské spoločnosti - Surgutneftegaz a Rosnefť, ktorý bol v konzorciu s Forest Trade Company Nová Baňa. Ako prvá odstúpila z tendra Česká rafinérska. Jej krok pôsobil dosť prekvapujúco, lebo viacerí odborníci očakávali, že pred podaním definitívnej ponuky spojí svoje sily v konzorciu so Slovnaftom. Hoci predstavitelia Českej rafinérskej zdôraznili, že súdne spory o Transpetrol ich rozhodnutie neovplyvnili, neukončený spor medzi štátom (MH SR) a vranovskou firmou CSI - CD o 34-percentný balík akcií Transpetrolu predsa len mal výrazný vplyv na stratu záujmu ostatných uchádzačov. Vláda SR síce doslova v hodine dvanástej deklarovala, že preberie zodpovednosť za prípadný neúspech v spore s vranovskou firmou, ale zníženie počtu uchádzačov si predsa len vyberie určitú daň na cene. Aj keď obom finalistom ide o veľa. Pre Slovnaft Transpetrol predstavuje bránu k rope (ak nerátame zatiaľ málo využívaný ropovod Adria, ktorý na území SR tiež vlastní a prevádzkuje Traspetrol), a preto manažment slovenskej rafinérie považuje už dlho účasť v tendri za svoju povinnosť. Zástupcovia Slovnaftu zdôrazňujú, že v prípade úspechu v tendri by jednou z ich priorít bol rozvoj Transpetrolu, ktorý prevádzkuje ropovod Družba, ktorým prúdi ruská ropa. Na druhej strane v hre o Transpetrol nie je vylúčené, že druhý najväčší ruský koncern Yukos bude ochotný aj predávaný balík preplatiť. Podľa agentúrnych správ je jeho strategickým zámerom zvýšiť prepravu ropy cez SR na trhy západnej Európy a do balkánskych krajín. Ďalej chce tiež využiť prepojenie medzi slovenským systémom Družba a ropovodom Adria. Ponuky oboch finalistov začne posudzovať komisia pre privatizáciu Transpetrolu údajne už dnes. Návrh na víťaza tendra odporučí ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku v najbližších dňoch. Pri svojom verdikte by však mala posúdiť aj širšie súvislosti celej transakcie. Ide najmä o dva aspekty, ku ktorým bolo treba prijať politické rozhodnutie už pri spustení celého procesu. Jednak malo byť jasné, či je z hľadiska integračným záujmov SR vhodné, aby vplyv nad strategickými zásobníkmi mal potenciálny investor z krajiny, ktorá nie je a zrejme ani nebude členom EÚ a NATO. Po druhé - vysoký záujem ruských spoločností o účasť na privatizácií Transpetrolu sprevádzajú obavy odborníkov. Tí zdôrazňujú, že ak ten, kto má zdroj, dostane aj prepravu, je logické, že si bude snažiť pri vstupe na územie SR diktovať podmienky. Navyše v prípade, že ropovod ovládne ťažobná spoločnosť, tak podľa odborníkov sotva bude mať záujem na diverzifikácii dopravných ciest v prospech iných ťažiarov. To by však bolo v rozpore so strategickými plánmi diverzifikácie zdrojov pre Slovensko, ktoré proklamuje aj terajšia vládna garnitúra.
