Príliš drahý veľký tresk

Komentuje Zuzana Krútka

Snahy politikov riešiť problematiku nezamestnanosti sú určite dobre mienené a celkom isto im nejde len o získavanie predvolebných bodov. Pravda, novely zákona o zamestnanosti, ktoré sú účinné od zajtrajšieho dňa, vyznievajú tak akosi v duchu hesla „zamestnať, nech to stojí, čo to stojí“. Na svoje si prídu zamestnávatelia, ktorí budú ústretoví voči dlhodobo nezamestnaným (nad 12 mesiacov, prípadne absolventi škôl nad šesť mesiacov), práve tak ako táto skupina ľudí bez práce, ktorá sa odváži hľadať uplatnenie za chotárom vlastnej obce. Zamestnávateľov zrejme poteší stimulácia v podobe účelovej dotácie vo výške minimálnej mzdy zo štátneho rozpočtu na úhradu mzdy alebo platu zamestnanca, ktorého prijali ako dlhodobo nezamestnaného, ako aj príspevok na úhradu zdravotného a nemocenského poistného a dôchodkového zabezpečenia, ktoré majú zaňho odviesť.

Pracovníci Národného úradu práce vypočítali, že by to mohlo ukrojiť z účelovej dotácie pridelenej štátnym rozpočtom 199 miliónov korún. Ďalší zo zákonov ohlasovaných ako súčasť „veľkého tresku“ s číslom 504/2001 má podporiť mobilitu pracovnej sily - aby sa dlhodobo nezamestnaným chcelo a oplatilo prijať aj prácu, za ktorou treba cestovať. Preto sa im preplatia cestovné náklady v preukázanej výške do 1500 Sk. To by podľa veľmi vágnych prepočtov pracovníkov NÚP - keďže sa nemajú o čo oprieť a netušia, koľko ľudí, ako ďaleko a za akú cenu bude cestovať - malo predstavovať nejakých 252 miliónov korún. Spolu teda asi 450 miliónov korún z dotácie pre NÚP zo štátneho rozpočtu, ktorá na rok 2002 predstavuje 604 miliónov Sk, zhltne použitie len týchto dvoch nástrojov. Takže: Bude menej financií na iné programy NÚP v boji s nezamestnanosťou, na ktoré boli aj tieto prostriedky pôvodne určené. Môže to spôsobiť, že na jednej strane sa zlepší mobilita pracovníkov a ochota zamestnávateľov „trápiť sa“ s ľuďmi, ktorí stratili svoje pracovné návyky alebo zatiaľ žiadne nenadobudli. Na druhej strane to môže však zapríčiniť, že sa nepomôže ďalším nezamestnaným. Nevraviac o tom, že zákony sú svojím spôsobom diskriminačné voči iným skupinám pracovníkov. A to, že okrem 450 miliónov korún predstavujú asi ten administratívne najnáročnejší variant riešenia. Agenda si totiž vyžiada asi 180 pracovníkov. Národný úrad práce už údajne vyčerpal svoju kolónku „hľadanie skrytých rezerv“, preto riešením by malo byť postupné prijímanie ľudí v rámci verejnoprospešných prác na vybavovanie tejto agendy. Je to efektívna zamestnanosť?