Sme ako oni, sme rovnakí

Komentuje Eleonóra Bujačková

Podľa optimistických scenárov už onedlho by sme sa mali zísť so západnými obyvateľmi Európy pri jednom (úniovom) stole. Niekdajšia predstava - na jednej strane kultivovaný, spôsobný gentleman a proti nemu zaostalý barbar z bývalých krajín východného bloku - zmizla do nenávratna. Sociológovia ako poslovia dobrých správ zvestujú: pokiaľ ide o životný štýl, sme si „my“ aj „oni“ veľmi podobní. Civilizačné priehrady medzi Západom a Východom nie sú. Sme iba o niečo chudobnejší. Nedelia nás kultúrne zvyklosti, uznávané hodnoty, tradície, politické a ekonomické systémy, ale iba skúsenosť niekoľkých desaťročí minulého storočia a nepríliš podstatné bohatstvo. Skeptik by možno podotkol, že priepasť v životnej úrovni je veľmi veľká. Máme niekoľkonásobne menšie príjmy, musíme viac pracovať cez víkendy, mať „vedľajšáky“, aby sme slušne vyžili. Realista vie, že desať rokov trhového hospodárstva a slobody nemohlo náskok západnej Európy ani pri najlepšej vôli vyrovnať.

Stále nízka výkonnosť ekonomiky a slabá kúpyschopnosť Slovákov však nevyplývajú iba z niekdajšieho experimentovania minulorežimových plánovačov. V Európskej únii venujú oveľa väčšiu pozornosť vzdelávaniu a ľudským zdrojom, pretože výrazne podporujú hospodársky rast a odstraňujú sociálne napätie. My dávame na investície do vzdelania menšiu časť národného bohatstva než krajiny za západnou hranicou. Tuzemské firmy a ich zamestnanci tiež nemajú hlbšiu motiváciu k ďalšiemu štúdiu dospelých. Ani sociálny systém tak, ako je konštruovaný, nepatrí k hnacím motorom hospodárstva. Odvody z miezd patria k najvyšším v Európe, dávky sú príliš skúpe ku krátkodobo nezamestnaným, a naopak, pomerne žičlivé ľuďom dlhodobo bez práce. Vôľa zarobiť si vlastnou usilovnosťou u mnohých ľudí ochabuje. Aj preto, alebo práve preto, že mzdy sú iba nepatrne vyššie ako podpora v nezamestnanosti. Tieto i ďalšie hendikepy, ktoré nám nedovoľujú kupovať si vo väčšej miere rovnaké autá, umývačky riadu, ako si kupujú Francúzi či Nemci, sú odstrániteľné. Optimistická informácia na záver: my všetci Európania si potrpíme na nedeľný obed. Až sa teda zídeme pri jednom stole, máme šancu si túto udalosť vychutnať s rovnakým potešením. Pravda, cesta k úniovému stolu je naďalej pomerne dlhá, pritom vôbec nie jednoduchá.