Zodpovedá priamo zastupiteľstvu

Postavenie hlavného kontrolóra obce a samosprávneho kraja

Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) a zákon č. 453/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia sa a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, priniesli niektoré zmeny v postavení hlavného kontrolóra, čo vyvoláva najmä na úrovni miest a obcí určité nejasnosti a rozpory, ako tieto nové úpravy v praxi uplatňovať. Na správne pochopenie tejto problematiky je nevyhnutné uviesť ustanovenia oboch zákonov, ktoré tieto otázky upravujú.

Zákon č. 302/2001 Z. z. v § 11 ods. 2 písm. k) stanovuje, že do pôsobnosti zastupiteľstva samosprávneho kraja patrí voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra samosprávneho kraja a určovať jeho plat a odmenu. V § 19 tento zákon stanovuje, že hlavný kontrolór je zamestnanec samosprávneho kraja, ktorý vykonáva kontrolu plnenia úloh samosprávneho kraja, najmä kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu samosprávneho kraja a kontrolu hospodárenia a nakladania s jeho majetkom. Hlavný kontrolór je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada zastupiteľstvo. Najmenej raz do roka predkladá hlavný kontrolór správu o výsledkoch kontrolnej činnosti zastupiteľstvu, ktoré je povinné vytvoriť mu podmienky na nezávislý výkon úloh.

Hlavný kontrolór riadi útvar kontroly.

Postavenie a úlohy hlavného kontrolóra obce sú upravené v § 18 zákona o obecnom zriadení a v § 30 ods. 6 tohto zákona. Paragraf 18 ustanovuje, že obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra. Hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo na šesť rokov a po uplynutí tohto obdobia sa jeho pracovnoprávny vzťah k obci končí. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a za svoju činnosť zodpovedá obecnému zastupiteľstvu. Obce môžu zriadiť útvar hlavného kontrolóra. V § 30 ods. 6 citovaného zákona sa ustanovuje, že výkon funkcie hlavného kontrolóra obce zvoleného do funkcie pred 31. decembrom 2001 sa skončí zvolením hlavného kontrolóra obce do funkcie po 1. januári 2002. Pracovnoprávny vzťah hlavného kontrolóra obce zvoleného pred 31. decembrom 2001 k obci sa nekončí. Z uvedených ustanovení oboch zákonov možno vyvodiť tieto závery:

1. Po 1. januári 2002 tak zastupiteľstvo samosprávneho kraja, ako aj obecné zastupiteľstvo budú voliť hlavného kontrolóra na obdobie šesť rokov.

2. Z dikcie zákona o obecnom zriadení vyplýva, že obecné zastupiteľstvo nemá určenú lehotu, dokedy má uskutočniť voľbu nového hlavného kontrolóra. Z ustanovení zákona možno vyvodiť záver, že to môže byť kedykoľvek po 1. januári 2002. Nemusí to však byť ani do konca terajšieho volebného obdobia v roku 2002.

3. Zákon nevylučuje, aby do funkcie hlavného kontrolóra obce (ani samosprávneho kraja) bol opätovne zvolený terajší hlavný kontrolór. Ak by zastupiteľstvo malo do funkcie hlavného kontrolóra voliť osobu, ktorá túto funkciu vykonáva, rozhodujúcim kritériom pri voľbe by mala byť skutočnosť, ako kvalitne funkciu hlavného kontrolóra terajší kontrolór vykonáva.

4. Všetci hlavní kontrolóri, ktorí boli zvolení do funkcie pred 31. decembrom 2001, majú zachovaný pracovnoprávny vzťah k obci po skončení svojej funkcie.

5. Postavenie hlavného kontrolóra podľa zákona o samosprávnych krajoch a podľa zákona o obecnom zriadení je v zásade rovnaké. To znamená, že hlavný kontrolór je orgánom zastupiteľstva, ktoré ho volí a odvoláva. Hlavný kontrolór za svoju činnosť zodpovedá jedine zastupiteľstvu.

6. Hoci zákon o obecnom zriadení nemá také ustanovenie ako zákon o samospráve vyšších územných celkov, teda povinnosť vytvoriť hlavnému kontrolórovi podmienky na nezávislý výkon jeho úloh, musí byť aj vo vlastnom záujme obecného zastupiteľstva, aby hlavný kontrolór obce mal vytvorené podmienky na to, aby mohol kontrolnú činnosť vykonávať objektívne a nezávisle, a tak získavať také informácie a robiť analýzy, ktoré zastupiteľstvu umožnia prijímať správne závery pre činnosť orgánov zastupiteľstva alebo pre právnické osoby, ktoré zastupiteľstvo zriaďuje, zakladá alebo zrušuje.

7. Dôvody nezlučiteľnosti funkcie hlavného kontrolóra obce a hlavného kontrolóra samosprávneho kraja sú obsahovo totožné. Sú to tieto dôvody:

a) hlavný kontrolór obce nemôže byť poslancom obecného zastupiteľstva; hlavný kontrolór samosprávneho kraja nemôže byť poslancom samosprávneho kraja,

b) hlavný kontrolór obce nemôže byť starostom obce; hlavný kontrolór samosprávneho kraja nemôže byť predsedom samosprávneho kraja,

c) hlavný kontrolór nemôže byť členom orgánu právnickej osoby založenej alebo zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom,

d) hlavný kontrolór obce nemôže zastávať funkciu iného zamestnanca obce; hlavný kontrolór samosprávneho kraja nemôže zastávať funkciu iného zamestnanca samosprávneho kraja,

e) hlavný kontrolór (obce i samosprávneho kraja) nemôže zastávať funkciu, ak to vylučuje osobitný zákon, napríklad zákon NR SR č. 39/1993 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov.

8. Výkon funkcie hlavného kontrolóra obce a hlavného kontrolóra samosprávneho kraja sa skončí z rovnakých dôvodov. Týmito dôvodmi sú:

a) vzdanie sa funkcie,

b) odvolanie z funkcie,

c) uplynutie funkčného obdobia, na ktoré bol hlavný kontrolór zvolený,

d) smrť hlavného kontrolóra.

Zákon o obecnom zriadení umožňuje, aby sa zriadil hlavný kontrolór viacerých obcí. Zmyslom takéhoto riešenia je utvorenie podmienok na kvalifikovaný a efektívny výkon kontrolnej činnosti v obciach, ktoré sa dohodli na takejto forme kontrolnej činnosti. Takýto spôsob výkonu kontrolnej činnosti umožňuje i malým obciam mať kvalifikovanú kontrolnú činnosť. Riešenie tejto problematiky vystupuje do popredia najmä v súvislosti s už prijatými zákonmi, ktoré výrazne posilňujú pôsobnosť obcí, napríklad zákon č. 416/2001 Z. z. z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.

Hoci zákon o obecnom zriadení nemá ustanovenia, ktoré by upravovali postavenie a úlohy hlavného kontrolóra viacerých obcí (§ 18a), problémy pri napĺňaní zákona by nemali vznikať, lebo jeho postavenie možno odvodiť z § 18 zákona, ktorý upravuje postavenie hlavného kontrolóra obce. Rozdiel je len v tom, že hlavný kontrolór viacerých obcí je v pracovnoprávnom vzťahu ku každej obci, v ktorej vykonáva svoju funkciu, zatiaľ čo hlavný kontrolór obce vykonáva funkciu iba v jednej obci, a preto má pracovnoprávny vzťah iba k jednej obci.

Zákon o obecnom zriadení umožňuje obecnému zastupiteľstvu, aby si zriadilo ako jednu zo svojich komisií i komisiu kontroly. Tam, kde k zriadeniu kontrolnej komisie došlo, často sa vyskytujú nejasnosti v tom, aké sú vzájomné vzťahy medzi hlavným kontrolórom obce a kontrolnou komisiou, pretože oba kontrolné orgány sú kontrolnými orgánmi zastupiteľstva. Vyskytujú sa názory, že vzhľadom na to, že komisia kontroly je kolektívnym orgánom obecného zastupiteľstva, má právo (alebo aj povinnosť) prerokúvať správy hlavného kontrolóra o kontrolnej činnosti, ktoré hlavný kontrolór predkladá obecnému zastupiteľstvu. Vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona o obecnom zriadení možno povedať, že aj keď si obecné zastupiteľstvo zriadi komisiu kontroly, na čo má právo, to nič nemení na postavení hlavného kontrolóra, najmä pokiaľ ide o jeho priamy vzťah k obecnému zastupiteľstvu, lebo len tomuto orgánu zodpovedá za svoju činnosť. Tento orgán ho do funkcie volí a má právo ho z funkcie odvolať. Ak sú však splnené podmienky podľa § 18 ods. 7, hlavného kontrolóra odvolá. Základným vzťahom medzi týmito kontrolnými orgánmi musí byť vzťah vzájomnej efektívnej spolupráce, pričom vymedzenie okruhu kontrolnej činnosti patrí obecnému zastupiteľstvu, ktoré schvaľuje plán (zameranie) kontrolnej činnosti oboch kontrolných orgánov.

JUDr. Ján Filko, CSc.

Ministerstvo vnútra SR