Ubíja nás slabnúci vonkajší dopyt

Krátkodobá predikcia vývoja slovenskej ekonomiky v roku 2001 a v 1. štvrťroku 2002

Štatistický úrad SR uverejnil v minulých dňoch predbežný odhad tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) v treťom štvrťroku 2001. V nadväznosti na túto informáciu aktualizoval Infostat Bratislava svoj odhad makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky v tomto roku a rozšíril ho o jej odhad v prvom štvrťroku 2002. Krátkodobá predikcia vývoja makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky v roku 2001 a v prvom štvrťroku 2002, doplnená predikciou vývoja niektorých jej ďalších makroekonomických ukazovateľov, je - spolu so stručnou analýzou ich aktuálneho vývoja - prezentovaná v predloženom príspevku.

Hrubý domáci produkt

Trendy, ktorými sa vývoj základných makroekonomických proporcií slovenskej ekonomiky vyznačoval v prvom polroku, pokračovali aj v treťom štvrťroku. Rast domáceho dopytu totiž akceleroval, rast vonkajšieho dopytu sa spomalil. V konečnom dôsledku sa však makroekonomická výkonnosť slovenskej ekonomiky opäť zvýšila, pretože prírastok tvorby reálneho HDP stúpol z 2,9 % v prvom polroku na 3,5 % v treťom štvrťroku. To znamená, že súhrnný medziročný prírastok reálneho HDP za 1. - 3. štvrťrok 2001 dosiahol 3,1 %.

Najdynamickejšie rastúcou zložkou domáceho dopytu zostal aj v treťom štvrťroku investičný dopyt (tvorba hrubého fixného kapitálu), ktorý sa medziročne zvýšil o vyše 16 %. Prekvapujúco vysoký prírastok však zaznamenala aj konečná spotreba verejnej správy (o vyše 9 %), avšak vyšší prírastok ako reálny HDP dosiahla aj konečná spotreba domácností, ktorá sa medziročne zvýšila takmer o 5 %. Vplyv vysokého rastu domáceho dopytu na rast HDP bol aj v treťom štvrťroku redukovaný záporným čistým vývozom. Celkový dovoz totiž rástol v porovnaní s celkovým vývozom až dvojnásobne rýchlejšie (v stálych i bežných cenách). Na základe vývoja v treťom štvrťroku možno predpokladať, že medziročný rast domáceho dopytu bude v druhom polroku 2001 vyšší ako v prvom polroku. Aj keď deficit obchodnej bilancie vo štvrtom štvrťroku zrejme prehĺbi veľkosť záporného čistého vývozu, v konečnom dôsledku sa rast reálneho HDP s veľkou pravdepodobnosťou zrýchli, a to z 2,9 % v prvom polroku 2001 na 3,1 % celoročne. Trend postupného zvyšovania makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky by mal najmä zásluhou rastu domáceho dopytu pokračovať aj v budúcom roku, pričom pre prvý štvrťrok 2002 signalizuje predikcia medziročný rast reálneho HDP o 3,2 %.

Zahraničný obchod

Spomaľovanie medziročného rastu vývozu tovaru v bežných cenách, ktoré je jeho charakteristickou črtou už od začiatku roku 2001, sa v treťom štvrťroku výrazne zintenzívnilo, pretože slabnúci vonkajší dopyt v kombinácii s (domácim) vplyvom modernizácie a reštrukturalizácie časti exportne orientovanej produkcie (najmä osobných áut a výrobkov zo železa a ocele) zredukoval jeho tempo (za júl až september) až pod 10 %. V dôsledku toho sa medziročný rast tohto ukazovateľa znížil z 19,1 % v prvom polroku 2001 na 15,9 % v 1. - 3. štvrťroku 2001. V porovnaní s rokom 2000, v ktorom sa vývoz tovaru v bežných cenách zvýšil o 29,5 %, je to teda rast takmer o polovicu pomalší. Spomaľovanie rastu vývozu je z teritoriálneho hľadiska dôsledkom nielen znižujúceho sa dopytu krajín EÚ, ale aj krajín CEFTA. Z príslušných štatistických údajov totiž vyplýva, že kým v roku 2000 sa vývoz SR do EÚ či do CEFTA zvýšil skoro o 29 %, čiže o vyše 31 %, za 1. - 3. štvrťrok 2001 to bolo o 18 %, teda 15 %. Z hľadiska jednotlivých krajín sa prekvapujúco najviac spomalil rast vývozu SR do ČR, a to z takmer 25 % v roku 2000 na necelých 11 % v 1. - 3. štvrťroku 2001.

Spolu s vývozom tovaru zaznamenal v treťom štvrťroku 2001 spomalenie rastu aj ich dovoz. Na medziročnej báze sa nominálne síce zvýšil takmer o 21 %, ale v porovnaní s prvým polrokom 2001, v ktorom vzrástol o vyše 30 %, je to rast približne o jednu tretinu nižší. Napriek tomu si však tento rok dovoz tovaru v bežných cenách (stále) udržuje rýchlejšie tempo rastu ako v roku 2000. V 1. - 3. štvrťroku 2001 sa totiž medziročne zvýšil o 26,9 %, čo je rast o jeden percentuálny bod vyšší, ako bol jeho celoročný rast v roku 2000.

Protichodné vývojové tendencie vývozu a dovozu tovaru sú príčinou opakujúcich sa deficitov obchodnej bilancie, ktorých hodnoty v jednotlivých štvrťrokoch majú od začiatku tohto roka tendenciu narastať. V kumulatívnej podobe dosiahol deficit obchodnej bilancie za prvých deväť mesiacov 2001 sumu 65 mld. Sk, teda 9,1 % HDP v bežných cenách, čiže štvornásobok jeho nominálnej úrovne za rovnaké obdobie v roku 2000, t. j. viac ako 1,5-násobok jeho nominálnej úrovne za rok 2000. Hlavne vplyvom nárastu deficitu obchodnej bilancie sa prehĺbil aj deficit na bežnom účte platobnej bilancie, ktorý ku koncu septembra roku 2001 dosiahol 54,7 mld. Sk, kým za porovnateľné obdobie roku 2000 predstavoval len 7,5 mld. Sk. Prehĺbenie vonkajšej nerovnováhy ide opäť najmä na vrub obchodných vzťahov SR s Ruskom. Deficit obchodnej bilancie SR s Ruskom sa totiž od začiatku roku 2001 prehlbuje štvrťročne asi o 25 mld. Sk, a tak jeho kumulatívna veľkosť za január až september 2001 prevýšila (asi 75 mld. Sk) celkový deficit obchodnej bilancie SR za to isté obdobie o 10 mld. Sk. Tohtoročný deficit obchodnej bilancie SR s Ruskom za 1. - 3. štvrťrok bol zároveň takmer o 10 mld. Sk vyšší aj v porovnaní s jeho úrovňou za porovnateľné obdobie roku 2000.

S prihliadnutím na predbežné údaje o vývoji zahraničného obchodu v októbri možno už takmer s istotou konštatovať, že deficit obchodnej bilancie za rok 2001 zaznamená nové historické maximum. V októbri totiž vývoz tovaru medziročne vzrástol už len o 1,3 %, v dôsledku čoho dosiahla obchodná bilancia zatiaľ najhorší výsledok od začiatku tohto roka, pretože jej deficit bol 9,6 mld. Sk. Kumulatívne za desať mesiacov teda predstavoval takmer 75 mld. Sk, pričom celoročne by mal predstavovať 90 - 95 mld. Sk, prípadne 9,5 % HDP v bežných cenách. Aj v zostávajúcich dvoch mesiacoch roku 2001 zostane rast vývozu pravdepodobne veľmi nízky, čomu okrem slabnúceho vonkajšieho dopytu „pomôže“ aj vysoký základ na jeho medziročné porovnávanie, spôsobený vysokými prírastkami vývozu tovarov v novembri a v decembri 2000 (o 30,1 %, čiže o 17,5 %). Vzhľadom na to, že súčasné trendy vývoja vývozu a dovozu tovarov sa zrejme výraznejšie nezmenia ani začiatkom roku 2002, mala by obchodná bilancia v prvom štvrťroku 2002 skončiť s deficitom 18 - 22 mld. Sk, teda 8,3 % HDP.

Ceny a mzdy

Rast úhrnnej cenovej hladiny na spotrebiteľskom trhu sa v treťom štvrťroku 2001 takmer zastavil, pretože v jeho priebehu vzrástli spotrebiteľské ceny na medzimesačnej báze len raz, a to v septembri o 0,2 %. Aj septembrový rast spotrebiteľských cien, najmä ako dôsledok vplyvu sezónnosti, však bol v porovnaní s ich rastom v septembri 2000 (o 0,6 %) veľmi mierny. V rámci štruktúry spotrebného koša totiž zaznamenali výraznejší sezónny rast v septembri tohto roka len ceny vzdelania, ktoré sa medzimesačne zvýšili o 1,3 % (začiatok školského roka) a ceny v hoteloch a reštauráciách, ktoré vzrástli oproti augustu o 0,9 %. Ceny potravín, ktorých rast zvykol v minulých rokoch pravidelne akcelerovať práve v septembri, mali v treťom štvrťroku 2001 na rast spotrebiteľských cien prekvapujúco výrazne brzdiaci vplyv. Vývoj cien potravín bol atypický už v prvom polroku 2001 (rástli podstatne rýchlejšie ako v prvom polroku 2000) a atypicky - z hľadiska sezónnosti - pokračoval aj v júli a auguste, pretože medzimesačne klesli o 0,4 %, čiže o 0,8 %, pričom v septembri zaznamenali nulový medzimesačný prírastok (stagnovali). Za prvých deväť mesiacov 2001 sa ceny potravín zvýšili v priemere o 6,2 %, čo znamená, že v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2000 bol rast v roku 2001 rýchlejší asi o jeden percentuálny bod.

Takmer zanedbateľný rast spotrebiteľských cien v treťom štvrťroku 2001 mal za následok zmenu vývojovej tendencie inflácie, pretože jej prevažne rastúci trend, ktorým sa vyznačovala v prvom polroku 2001, sa od augusta zmenil na klesajúci. Medziročná miera celkovej inflácie sa totiž znížila z tohtoročnej kulminačnej úrovne 8,0 % v júni a júli na 7,4 % v septembri, čo primárne súvisí s vývojom jadrovej inflácie, ktorá v rovnakom období klesla z 5,4 % na 4,4 %. Uvedený pokles jadrovej inflácie bol determinovaný hlavne cenami potravín, kým v júli tohto roka boli medziročne vyššie o 8,6 %, v septembri už len o 5,9 %.

Nezvyčajne nízky medzimesačný prírastok spotrebiteľských cien v októbri (o 0,1 %) a ich následný prekvapujúci pokles v novembri (o 0,1 %) umožnili inflácii udržať si klesajúci trend aj vo štvrtom štvrťroku. Najmä vplyvom poklesu cien potravín a pohonných látok sa celková inflácia znížila na medziročnej báze v novembri na 6,5 %, jadrová inflácia klesla na 3,3 %. Tým sa celková i jadrová inflácia dostala v októbri aj v novembri pod dolnú hranicu revidovaných intervalov (7,3 - 7,7 %, prípadne 4,2 - 4,6 %), v ktorých NBS očakávala ich úroveň koncom roku 2001. Pod dolnou hranicou týchto intervalov však obe tieto miery zostanú s veľkou pravdepodobnosťou aj v decembri, pretože vzhľadom na doterajší vývoj možno na medzimesačnej báze očakávať stagnáciu alebo len veľmi mierny rast spotrebiteľských cien. V prospech týchto predpokladov hovorí aj súčasná nízka cena ropy na svetových trhoch, o čom svedčí aj aktuálna úroveň cien pohonných látok na čerpacích staniciach. Priemerná miera inflácie by mala v roku 2001 dosiahnuť 7,3 % a jej medziročná miera v decembri 6,4 %.

Začiatkom roku 2002 bude rast spotrebiteľských cien popri sezónnosti znovu zosilňovať dosah úprav regulovaných cien. Inflačný impulz však spôsobí aj zvýšenie spotrebnej dane na cigarety, ktoré sa v roku 2002 očakáva (dvojfázovo) v rámci harmonizácie daňového systému s EÚ. Spomedzi vonkajších faktorov treba spomenúť cenu ropy, ktorá v súvislosti s rozhodnutím OPEC (a následne aj Ruska) o obmedzení jej produkcie zrejme vzrastie, a tým obnoví tlak na rast cien pohonných látok. Avšak vzhľadom na to, že rozsah úprav regulovaných cien nebude príliš široký (s veľkou pravdepodobnosťou sa bude týkať len už dohodnutého a ohláseného zvýšenia cien plynu pre podniky), mali by byť aj medzimesačné prírastky spotrebiteľských cien nižšie ako začiatkom roku 2001. Na základe uvedených predpokladov by mala inflácia začiatkom roku 2002 klesnúť na historicky najnižšiu úroveň, pretože spotrebiteľské ceny by mali v marci 2002 medziročne vzrásť o 3,7 % a priemerná miera inflácie by mala v prvom štvrťroku 2002 predstavovať 4,4 %.

V porovnaní s prvým polrokom 2001 sa medziročný rast priemernej mesačnej nominálnej mzdy v priemysle v treťom štvrťroku 2001 síce mierne spomalil (podľa predbežných údajov), avšak reálna mzda v priemysle si zásluhou spomínaného poklesu inflácie udržala aj po treťom štvrťroku medziročný rast o 2 %. Ešte rýchlejšie ako v priemysle rástla reálna mzda v odvetví pôšt a telekomunikácií (o 6,6 %) a vo veľkoobchode (o 2,5 %). Na druhej strane v stavebníctve, v ktorom je úroveň nominálnej mzdy - v rámci všetkých štatisticky sledovaných odvetví - druhá najnižšia (po odvetví maloobchodu), stále pretrváva pokles reálnej mzdy, a to už od roku 1998. Jej pokles sa však postupne zmierňuje - v minulom roku sa medziročne znížila o 4,9 % a za 1. - 3. štvrťrok 2001 o 2,5 %. Na úrovni celého hospodárstva sa rast priemernej mesačnej nominálnej mzdy v súlade s očakávaniami zrýchlil zo 7,6 % v prvom polroku 2001 na 8,3 % v treťom štvrťroku 2001. Treba však dodať, že na tom má čiastočne „zásluhu“ aj jej veľmi nízky rast v treťom štvrťroku 2000 (o 4,8 %), oproti ktorému sa jej rast za rok 2001 porovnával. Vzhľadom na to, že inflácia dosahovala v treťom štvrťroku 2001 v priemere 7,7 %, vytvoril sa aj na úrovni celého hospodárstva priestor na mierny rast reálnej mzdy, ktorá v minulých dvoch rokoch opakovane klesla, a tým výrazne zaostala za rastom súhrnnej produktivity práce v stálych cenách.

Zrýchlenie rastu nominálnej mzdy a pokles inflácie v treťom štvrťroku teda potvrdili, že možnosť obratu vo vývoji reálnej mzdy smerom k (miernemu) rastu je tohto roka reálna. Napriek tomu sa predstih rastu súhrnnej produktivity práce v stálych cenách pred rastom reálnej mzdy udrží, ale oproti minulým dvom rokom výrazne zredukuje. Vzhľadom na to, že podľa našich predpokladov by mala nominálna mzda na makroúrovni vzrásť celoročne o 8,2 % a dosiahnuť asi 12 360 Sk, mala by sa reálna mzda s prihliadnutím na očakávanú úroveň (priemernej) inflácie zvýšiť tohto roka o 0,8 %. V budúcom roku by sa však mal rast reálnej mzdy zrýchliť, pričom rozhodujúcou mierou by k tomu mal prispieť očakávaný pokles inflácie. Pre prvý štvrťrok 2002 signalizuje predikcia medziročný prírastok nominálnej mzdy na makroúrovni o 8,1 %, čo by pri predpokladanej úrovni priemernej inflácie 4,4 % znamenalo rast reálnej mzdy o 3,5 %.(Ne)zamestnanosť

S výnimkou zamestnanosti v doprave bol vo všetkých ostatných hlavných odvetviach ekonomiky vývoj zamestnanosti v treťom štvrťroku 2001 pokračovaním trendov z prvého polroka. To znamená, že v stavebníctve, maloobchode a v odvetví pôšt a telekomunikácií sa zamestnanosť na medziročnej báze znižovala, naopak v priemysle a vo veľkoobchode rástla. V treťom štvrťroku však k dvom naposledy menovaným odvetviam patrilo už aj odvetvie dopravy, v ktorom zamestnanosť na začiatku roku 2001 prechodne klesala. Pokles zamestnanosti sa v ňom zastavil v máji a od júna zaznamenáva rast, ktorý súvisí so zvyšovaním zamestnanosti v súkromnom sektore tohto odvetvia.

V treťom štvrťroku pokračoval aj rast celkovej zamestnanosti. Podľa očakávania však bolo jej medziročné tempo rastu (o 1,1 %) nižšie ako v prvom polroku 2001 (v metodike štatistických zisťovaní), pretože už nebolo skreslené smerom hore efektom projektu verejnoprospešných prác pri jej medziročnom porovnávaní. Aj napriek spomaleniu však bol rast celkovej zamestnanosti v treťom štvrťroku dostatočný na to, aby sa udržal trend poklesu nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti, ktorá v prvom štvrťroku 2001 dosahovala 19,7 % a v druhom štvrťroku klesla na 19,2 %, sa v treťom štvrťroku znížila na 19,0 % (v metodike VZPS). Klesajúci trend má aj evidovaná nezamestnanosť, pričom jej priemerná miera dosiahla v treťom štvrťroku 18,8 %. Znamená to, že v treťom štvrťroku 2001 bolo bez práce v priemere 506-tisíc osôb (podľa oboch metodík).

Podľa výsledkov predikcie by mal byť ďalší vývoj na trhu práce pokračovaním doterajších trendov. Z hľadiska štvrtého štvrťroku 2001 to znamená predovšetkým ďalšie pribrzdenie medziročného rastu celkovej zamestnanosti (prípadne až jej stagnáciu), čím sa na druhej strane pribrzdí aj tempo znižovania nezamestnanosti. Napriek poklesu zostane totiž priemerný počet nezamestnaných aj vo 4. štvrťroku 2001 s veľkou pravdepodobnosťou nad hranicou 500-tisíc osôb (podľa obidvoch metodík). Za uvedených predpokladov by miera nezamestnanosti v roku 2001 dosiahla 19,2 % (podľa VZPS), ale celková zamestnanosť by sa mala celoročne zvýšiť o 1,5 % v metodike štatistických zisťovaní, teda o 1,0 % v metodike VZPS. Celková zamestnanosť by mala rásť aj v roku 2002, avšak v prvom štvrťroku 2002 len mierne, pretože podľa predikcie sa zvýši len o 0,6 % (podľa štatistických zisťovaní), prípadne o 0,5 % (podľa VZPS). S uvedeným rastom zamestnanosti by mala v metodike VZPS korešpondovať miera nezamestnanosti 19,5 %.

Ján Haluška

Michal Olexa

Judita Orságová

Infostat Bratislava