O Silvestri, odvahe a blahoželaniach

Silvester je v svojej podstate dňom smutným, nostalgickým. Končí sa ním jeden rok, jedna etapa v živote, končí sa niečo jedinečné, čo sa už nikdy nezopakuje. Niečo, čoho sme boli živou súčasťou a teraz na to môžeme iba spomínať.

Niekedy mám dokonca pocit, že ľudia vymysleli silvestrovskú oslavu len pre to, aby unikli pred depresívnymi myšlienkami. Omnoho je jednoduchšie smiať sa, spievať a tancovať, ako premietať v hlave film minulého roka a hodnotiť vlastné úspechy a zlyhania. A okrem toho človek má spravidla pred niečím novým a neznámym obavy. Keď sa nám na ulici prihovorí neznámy človek, najprv si ho dobre premeriame a až potom začneme s ním trochu uvoľnenejšie komunikovať. V cudzom meste šoférujeme omnoho obozretnejšie ako v okolí vlastného domu. O tom, čo nám prináša nový rok, nemáme ani tušenia. Vítame ho však s nespútanou radosťou.

Ale na druhej strane možno je v tom sila ľudstva. Tešiť sa, aj keď sa možno ženieš to záhuby, nedokáže každý. To chce kus odvahy a sebavedomia. Presne tej odvahy a toho sebavedomia, ktoré nás po celé tieto storočia hnali dopredu. Prajem vám preto veselú oslavu. A nad ránom, keď vypršia bublinky zo šampanského a z hlavy, nech vo vašom vnútri zostane len vnútorný pokoj a odhodlanie napĺňať sny a túžby.

A možno ten rok 2002 naozaj nebude až taký zlý.

Rastislav Boldocký