K nasýteniu planéty už potrebujeme zásoby

„Každý má právo na taký životný štandard, aby mal zabezpečené primerané zdravie, blahobyt pre seba a rodinu vrátane výživy“ (Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948). „Členské štáty akceptujúc ústavu FAO sa rozhodli podporovať blahobyt nasledujúcimi separátnymi či kolektívnymi akciami s cieľom dosiahnutia: rastu úrovne výživy a životného štandardu... a následne... zabezpečenia ľudského práva na život bez hladu. Na tieto účely zakladajú Organizáciu OSN pre výživu a poľnohospodárstvo - FAO“ (Preambula ústavy FAO z roku 1965). To sú len dva zo základných dokumentov, ktoré zakotvili potrebu večného boja proti hladu vo svete. Napriek tomu, že prinajmenšom ďalšie dva svetové dokumenty - Medzinárodný dohovor o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach (1966), ako aj Dohovor OSN o právach dieťaťa (1989) zahŕňajú právo na primeranú výživu, alarm odborníkov poukazuje na to, že ak sa chce svet vyhnúť hladomoru, mala by sa len v Afrike zvýšiť produkcia potravín štyrikrát, v Ázii na polovicu a v Južnej Amerike približne dvakrát. Podľa nich svet totiž speje k tomu, že v budúcich dvoch desaťročiach jeho nájomníci zjedia toľko potravín, koľko sa im podarilo skonzumovať za celých uplynulých 10-tisíc rokov! Pravda, je to hrozná predstava. Ale faktom je, že ročne nás na belasej planéte pribúda v priemere okolo 80 miliónov. Len pred tromi rokmi sme oslavovali príchod 6-miliardtého človiečika a už o necelých 15 rokov by mal uzrieť svetlo sveta 7-miliardtý.

Kým vyspelá Európa či Amerika ustráchane dotujú poľnohospodársku výrobu kľučkujúc pomedzi prísne pravidlá liberalizovaného obchodu, ba dokonca sa predbiehajú vo výrobe hranatých jabĺk s vynikajúcou uskladniteľnosťou do debničiek, zemiakov rovnakej veľkosti a tvaru, ktoré sa lepšie vynímajú pri naporciovaní do obchodnej siete či zelenine odolnej proti všetkým chorobám a obilninám schopným dať o 20 % viac úrody ako dosiaľ, rozvojový svet pomaly stráca predstavu, čo jablká či zemiaky sú. Speje sa k novej revolúcii vo forme umelého urýchľovania výroby dostatku potravín, ale... Postačí to na primeranú výživu všetkých krajín? Svetový potravinový summit zástupcov 185 krajín sveta si už v roku 1996 dal v Rímskej deklarácii ambiciózny cieľ zmenšiť počet hladujúcich vo svete do roku 2015 o polovicu. Ich počet však odvtedy stále balansuje na úrovni 800 miliónov, teda desaťnásobku ročného prírastku (potrebný je ročný úbytok o 20 miliónov a nie o 8 miliónov, ako je to v súčasnosti). S nedostatkom potravín zápasí dnes podľa správy FAO až 37 krajín. Svetová banka odhaduje, že okolo 1500 miliónov ľudí sa usiluje prežiť z príjmu menšieho ako 1 USD na deň. V prípade rozvojových krajín ide z väčšej časti o dôsledok lokálnych vojen a autoritatívnych režimov, čo prispieva k devastácii hospodárstva, ale pravdou je, že tieto krajiny zápasia aj s nepriaznivými klimatickými podmienkami, s trestuhodným zanedbávaním podpory ich hospodárstva zo strany vyspelých krajín, ako aj s bránením afrických, juhoamerických či ázijských výrobkov dostať sa na západné trhy. Rozvojový svet má tak čoraz väčší problém dopriať si aj tých 2100 kalórií, ktoré OSN stanovila ako minimálnu dennú spotrebu (2100 až 2500). Veď zo všetkých detí, ktoré zomrú ešte pred dovŕšením 5. narodenín, je až 98 % z rozvojových krajín. Každé tretie dieťa v týchto krajinách bolo v minulom roku zakrpateného rastu a každé štvrté malo podváhu.

Pritom ani tá skutočne malá medzinárodná pomoc, ktorá do rozvojových krajín prúdi, sa pri častých lokálnych vojnách a korupcii štátneho aparátu nedostáva do správnych rúk. Afganistan, ktorý patrí medzi 5 najvyhladovanejších krajín vo svete, ukázal, že zhadzované humanitárne balíky s jednodňovou dávkou potravín nesplnili nutričný účel, nehovoriac už o tom, že ich vonkajšia farba bola spočiatku úplne totožná s plechovkami trieštivých bômb... Vráťme sa však k potravinovej výžive. Nájsť východisko pre zasýtenie našej zemegule je značne náročné. Tohtoročná celosvetová výroba obilnín dosiahla 1,87 mld. ton. To znamená, že bola o 0,7 % nižšia ako v minulom roku a o 18 % nižšia ako v roku 1997. Správa FAO upozornila, že už tento rok je potrebné k nasýteniu celej planéty siahnuť po obilninových zásobách. Novembrová konferencia FAO o hlade vo svete preto skonštatovala len to isté: šestina ľudstva je odsúdená k hladu, čo je však horšie, ambiciózny návrh z roku 1996 bude možné dosiahnuť najskôr o tridsať rokov, nie o pätnásť. Akčný plán na odstránenie chudoby vo svete francúzskeho prezidenta J. Chiraca je iba slabou náplasťou, kým postup nebude skutočne koordinovaný. Pomoc z verejných fondov najmä chudobným demokraciám, odpustenie dlhov a prijateľnejšie pravidlá v rámci nového kola rokovaní WTO, boj proti aids, to sú priority, ktoré v realite prioritami nasýtených krajín s priemernou dennou nutričnou spotrebnou hodnotou v súčasnosti presahujúcou 3200 kalórií na osobu však stále nie sú...

(sb)