Svetová potravinová cena

Svetová potravinová cena (World Food Prize) sa udeľuje len od roku 1987. Stala sa však najvýznamnejšou medzinárodnou cenou v oblasti dosiahnutých „prevratných výsledkov jednotlivcov vo sfére zabezpečenia ľudského rozvoja zlepšením kvality, kvantity a prístupnosti svetového zásobovania potravinami, ako aj dostupnosti všetkých ľudí k nim“. Jej zakladateľom bol paradoxne laureát Nobelovej ceny z roku 1970 Norman E. Borlaug. Jedným z dôvodov, prečo sa rozhodol založiť túto cenu, bol fakt, že dosiahnuť sebestačnosť či potravinovú bezpečnosť planéty je jedna z najťažších úloh a zároveň najväčších ľudských zásluh. Finančným podporovateľom tejto ceny sa stal filantrop John Ruan. Od začiatku jej udeľovania je cena každoročne dotovaná sumou 250-tisíc USD, pričom kandidátov navrhuje každoročne viac ako 4000 jednotlivcov či súkromných a štátnych organizácií. Ocenenie sa tak udeľuje skutočne na základe dosiahnutých výsledkov, bez rozdielu pohlavia, farby pleti, rasy, náboženského zmýšľania či

Prvýkrát zakotvil právo na výživu americký prezident F. D. Roosvelt v roku 1941. Za predchádzajúceho poldruha storočia však zomrelo v dôsledku hladomoru viac ako 160 miliónov ľudí. Dnes nemá približne 826 mil. ľudí na svete dostatok potravy, z toho 792 mil. v rozvojových krajinách a 34 mil. vo vyspelých krajinách. To znamená, že ich denný prísun potravín nemá hodnotu vyššiu ako 100 až 400 kilokalórií.

Rozdiel medzi slobodou pred hladom a primeranou potravou však znamená, že zabezpečiť slobodu pred hladom je povinnosťou každého štátu. Štát musí zabezpečiť „právo každého k prístupu k bezpečnej a výživnej potrave“, teda aspoň nevyhnutné množstvo potravy, čo predstavuje dennú dávku. Pokiaľ však ide o prístup k primeranému množstvu a druhu potravy, v tomto prípade by mali mať ľudia fyzickú aj ekonomickú možnosť dostať sa v každom čase k potrave, ktorá je primeraná kvalitou aj kvantitou k ich zdraviu a aktívnemu životu.

Tohtoročným laureátom ceny je dánsky ekonóm a generálny riaditeľ Medzinárodného inštitútu pre potravinársky výskum Per Pinstrup-Andersen. Práve tento človek sa zaslúžil o to, že v niektorých krajinách postihnutých nedostatkom potravín inicioval výskum a následne v spolupráci s dotyčnými vládami vypracoval spôsob reformy ich podporného potravinového programu. V nejednom prípade sa tým dramaticky zlepšil prístup k potravinám najmä pre tých najchudobnejších. Vďaka jeho výskumu sa zefektívnili aj programy Výživa za vzdelanie, účelom ktorých je potravinovo podporiť najchudobnejších za umožnenie vzdelania ich deťom. Realitou totiž je, že v najchudobnejších krajinách sú deti nútené pracovať za potravu.

Práve v čase vyhlásenia laureáta za rok 2001 oznámila Nadácia svetovej potravinovej ceny ešte jednu významnú skutočnosť: spoluprácu s FAO. Na jednej strane tak ide o zrejmé posilnenie výchovného a vedeckého aspektu, veď laureáti Svetovej potravinovej ceny zároveň v rámci odštartovanej Novej globálnej výchovnej iniciatívy vyučujú a prednášajú o problémoch potravinovej nedostatočnosti a o boji s ňou pod koordináciou FAO. Veď práve na tohtoročnom summite FAO jej generálny riaditeľ Jacques Diouf poznamenal, že „musíme zvýšiť politické aj ekonomické zdroje na boj proti hladu“. Na druhej strane teda práve úzka prepojenosť aktivít FAO pomáha bližšie monitorovať ľudí, ktorí na tomto poli vyvíjajú vedeckú aktivitu.