Nie je to poľovačka a tenis

Jedným z dvoch desiatok manažérov, ktorých Asociácia zamestnávateľských zväzov SR vyznamenala v súvislosti s ich dlhoročným úspešným pôsobením na čele firmy, je aj Ing. Dušan Fedorek, generálny riaditeľ Pienstavu, a. s., Stará Ľubovňa. Desať rokov vedie Pienstav, predtým ešte ako štátny podnik OSP. „Očakával som, že nastane stabilnejšie ekonomické a politické prostredie, ktoré je prvým predpokladom stability firiem,“ hodnotí uplynulé obdobie. „Nestalo sa tak, preto musí celý pracovný kolektív sústavne pracovať s maximálnym pracovným nasadením.“ Podľa jeho názoru firma dosiahla úspech, ale za iných podmienok sa k nemu mohla dopracovať podstatne ľahšie. Veď od roku 1991 žijú ustavičnými podstatnými zmenami a dosahovaním stále nových cieľov: transformácie, reštrukturalizácie, zvládnutia pracovísk od Frankfurtu nad Mohanom až po Anapu v Ruskej federácii, stabilizácie vlastníckych vzťahov, upevnenia pozície na trhu, osvojenia si ďalších rozvojových programov mimo stavebnej výroby, zaradenia sa medzi firmy Dividend Group, získania certifikátu kvality a ďalších. Ak dnes generálny riaditeľ hodnotí všetko toto ako zvládnuté a hovorí o dlhodobej úspešnosti a stratégii, je namieste otázka, vďaka

čomu a komu

sa to podarilo. Dušan Fedorek stručne vymenúva: výber pracovného tímu (mladý nezaťažený pracovný kolektív), prepustenie pracovníkov, ktorí na náklady firmy brali „pre seba“, zásada konkurencie pracovníkov na každom stupni, zmena štýlu a kultúry riadenia, zvyšovanie odbornej úrovne, orientácia na súkromný sektor a najmä zahraničie. A k tomu princíp „menej reprezentovať a viac sa profesionalizovať“.

Ak sa pýtame, čo mu za tých desať rokov urobilo najväčšiu radosť, napriek tomu, že vraj nezodpovedá jeho založeniu chváliť sa výsledkami a rozprávať o radosti, vymenuje niekoľko faktov, za ktorými sa skrýva more driny:

- Ide o jediný OSP, ktorý ostal v pôvodnej štruktúre, doplnil nové výroby, vybudoval dcérske spoločnosti s novým výrobným programom, udržal priemerný stav pracovníkov, získal uznanie zahraničných investorov.

- Ide o stabilizovanú súkromnú spoločnosť, kde prémiová zložka už desať rokov predstavuje podstatnú časť mzdy a pracovníci to vnímajú.

- Investovali sme do nových výrob a zhodnotenia majetku.

- Zaradili sme sa na popredné miesta v rámci TOP 100 firiem stavebného trhu.

Spýtali sme sa D. Fedoreka aj na jeho recept, ktorý mu umožňuje byť stále tak fit psychicky aj fyzicky, ako to vyžaduje jeho post. „Recept vám neprezradím,“ odpovedal, „skôr ho potrebujem. Nemám problém športovať, reprezentovať,

či baviť sa

s priateľmi. Chýba mi však schopnosť zbaviť sa práce. Cítim akúsi večnú pracovnú nespokojnosť, príliš veľkú zodpovednosť, čo poznajú viacerí manažéri… Mám však aj koníčky: včelárenie (25 rodín), turistiku, lyžovanie, plávanie, chalupu. Je toho však - až na tie včely - málo.“ A aj keď sa priznal, že sám potrebuje recept na to, ako vypnúť, veľmi presne vie, ako by to byť nemalo: „Úspešnosť firmy nezávisí od hrania tenisu či od poľovačiek na levy v Afrike. Naopak, to už zlikvidovalo na Slovensku veľa firiem. Preto tieto športy na slovenský spôsob neuznávam.“

Nikto nie je zo železa. Po toľkých rokoch na exponovanom poste môže prísť únava a osviežením by mohla byť zmena kariérneho zamerania. Málokto sa to však odváži pripustiť. Generálny riaditeľ je v tomto výnimkou: „Verejne vyhlasujem, že desať rokov direktorovania ma poznačilo. Na relax potrebujem viac času, nejdem do takého vysokého rizika ako v začiatkoch. Neuvažujem

o zmene funkcie,

ale v rámci organizačnej štruktúry sme na to pripravení. Mimo Pienstavu máme ďalších šesť funkčných malých spoločností (väčšina dcérske) a pripravujeme založenie ďalších dvoch. Každá má svoj výrobný program. Sledujeme tým jednak výchovu mladých manažérov (budúcich nástupcov), jednak umiestnenie manažérov, ktorí už jednoducho na strednú či veľkú firmu nestačia.

Znamená to, že takýmto spôsobom sa pripravuje aj nástupca na miesto generálneho riaditeľa? Že ten nestráži žiarlivo možného konkurenta, ale naopak - sám pripravuje svojho budúceho nástupcu? Dušan Fedorek odpovedá a ako vraví, na túto otázku odpovedá rád: „V tom som silný. Skutočne zastávam názor a presadil som ho v našej spoločnosti, že každý musí byť nahraditeľný a mať konkurenciu. Na moje miesto máme viac ľudí ako na každé iné. To podstatne prispelo k rozvoju firmy. Kto sa trasie o svoje miesto, potláča pre seba konkurenciu, zákonite brzdí vývoj firmy a znižuje svoj odborný rast. U nás to určite nie je tak.

Zuzana Krútka