Lacná pracovná sila

Vzdelaní sme už iba boli?

Zdá sa, že dnešná mladá generácia nemá šancu dosiahnuť rovnaké vzdelanie ako generácia otcov. Zároveň s tým sa zhoršuje aj schopnosť republiky konkurovať vyspelým krajinám. Tieto údaje vyplývajú zo štatistík OECD, ktoré vypovedajú o vzdelávacích systémoch a ich vplyve na prosperitu krajiny. Nedávno zverejnené výsledky ukazujú, že vysokoškolský diplom má vo vekovej skupine od 35 do 44 viac ľudí než v skupine o desať rokov mladšej. Ešte výrečnejšie pôsobia dáta získané z medzinárodného projektu SIALS. V tomto výskume sociológovia vyhodnocovali dotazníky, v ktorých porovnávali vzdelanie ľudí, ktorí dotazník vyplnili, so vzdelaním ich rodičov. Ukázalo sa, že jedna tretina slovenských päťdesiatnikov dosiahla vyššie vzdelanie ako ich rodičia. Šanca, že mladá generácia predstihne v úrovni dosiahnutého vzdelania súčasných päťdesiatnikov, je však horšia. Iba 26 percent najmladších mužov totiž dosiahlo lepšie vzdelanie než ich otcovia. Pritom napríklad u Holanďanov je tento pomer šesťdesiatpercentný. SR spolu s ČR je raritou. Sme asi jedinou krajinou, kde mladý človek neraz nemá možnosť dosiahnuť vyššie vzdelanie ako rodič. Táto skutočnosť zaraďuje Slovensko na jedno z posledných miest v kvalite ľudských zdrojov v Európe. Podľa štatistík OECD vysokoškolské vzdelanie dosiahlo iba 11,5 percenta slovenskej populácie. Je to takmer o polovicu menej, než je priemer krajín združených v OECD. Výrazne zaostávame aj vo výdavkoch na jedného študenta. Odborníci vedia, že na vysokých školách študuje stále málo ľudí. A vedia aj o riziku, že po vstupe krajiny do EÚ sa môžeme ľahko stať iba odbytiskom tovaru a lacnou pracovnou silou.

Eleonóra Bujačková