Štátny symbol syr

Komentuje Vladimír Turanský

V rámci integračných ambícií treba si s členskými krajinami EÚ vyjasniť aj niekoľko „maličkostí“. Tie, paradoxne, môžu narušiť plynulosť nielen našej integrácie, ale aj vzťahy medzi už členskými štátmi únie, ako aj ich postoj voči nám. Počas vstupovania sa totiž pravdepodobne otvoria aj otázky, ktoré sa stali takmer štátnymi symbolmi jednotlivých krajín a sú nositeľom ich národnej hrdosti. Nie je to však len problém slovenskej bryndze, ktorý nás bude vzrušovať. Napríklad s Maďarskom treba dosiahnuť dohodu o tokajskom víne a Tokajskej oblasti. Tokajské víno sa však vyrába aj v Taliansku a Španielsku. Ak by sa Taliani a Španieli dohodli na schválení regionálnej značky tohto produktu, znamenalo by to, že tokajské víno by bolo možné aj na Apeninskom polostrove. Zároveň by sa však Taliani mohli vystaviť riziku, že ich svetoznámy syr parmezán sa začne vyrábať, v prípade dodržania technológie, možno aj v našom Liptove. Okrem parmezánu, parmskej šunky, modenského octu, ktoré Taliansko dalo svetu, o vysačku potvrzujúcu zaručený a kontrolovaný pôvod, sa bude usilovať aj neapolská pizza. Ak by sme uvažovali ďalej, tak Francúzsko môže stratiť monopol na šampanské víno. To by sa dalo pripravovať napríklad v Seredi pod tým istým označením. Nie je vylúčené, že by sme to dosiahli, hoci pomenovanie vína ako šampanské, je prísne viazané na rovnomennú oblasť vo Francúzsku. Ak chceme naďalej vyrábať bryndzu, tak jej produkciu musíme historicky dokladovať tým, že podáme jasný dôkaz jej prvej manufaktúrnej a priemyselnej výroby na našom území. Do Maďarska a Rakúska ju vyvážame pod názvom Liptovská bryndza, ale do iných krajín ako Liptovský syr. Európska únia, to je najmä biznis.