Vo svete lepšie ako doma

Komentuje Eleonóra Bujačková

Prečo slovenská verejnosť hodnotí súčasnú vládu tak nepriaznivo, hoci dosiahla neoddiskutovateľné zahraničnopolitické a ekonomické úspechy? Ekonomika rastie o 3 %, inflácia a úroky sa stabilizovali na nízkej úrovni, stali sme sa aj dôveryhodnejšími pre zahraničných investorov. Čím sa teda dá vysvetliť frustrácia verejnosti? Podľa názoru niektorých vládnych činiteľov na vine sú médiá, ktoré väčšinou zostávajú priveľmi negativistické a vytvárajú tak všeobecnú atmosféru. Takmer permanentné koaličné kontroverzie povesť vlády trvalo poškodzujú. Je pravda, že slovenská verejnosť očakávala rýchlejšie zásadný obrat a lepšie životné podmienky. Zlé hodnotenie vládnej koalície teda súvisí s mnohými ťažobami dneška. Jedným z nich je vysoká, takmer 19-percentná miera nezamestnanosti, ktorá od zmeny vlády pred tromi rokmi vzrástla o 6 %. Keďže reštrukturalizácia priemyslu ešte stále nie je skončená, nezamestnanosť sa v nasledujúcich 12 mesiacoch sotva zníži. V bohatom regióne Bratislava, v ktorom príjem na obyvateľa je vyšší ako 100 % priemerného príjmu na obyvateľa krajín Európskej únie, je nezamestnanosť pomerne nízka. V chudobných východných regiónoch nie je nijakou zriedkavosťou 25-percentná nezamestnanosť, ba i vyššia.

Nezamestnanosť je symptómom zrejme najväčšej chyby vlády: jej premeškania začatia veľkých štrukturálnych a sociálnych reforiem. Na naliehavých reformách zdravotníctva, dôchodkového systému, vzdelávania a školstva sa urobilo takisto málo, ako aj na reforme úplne strnulého a skostnateného trhu práce. Vláda stabilizuje hospodárstvo len cez stranu príjmov, ale základné reformy na strane výdavkov úplne prehliada. Veľmi ťažkopádny a drahý sociálny sektor sa stal neúnosným bremenom pre rozpočet a požiera nedostatkové prostriedky, ktoré sú potrebné na financovanie produktívnych investícií. V dôsledku zvrátených stimulačných faktorov sa často neopláca hľadať si prácu. Namiesto toho prekvitá práca načierno, hoci štát musí súčasne vyplácať podporu v nezamestnanosti a sociálnu pomoc.

Dá sa predpokladať, že do budúcich parlamentných volieb sa neuskutočnia ďalšie reformy. To je pochopiteľne voda na mlyn populizmu a demagógii lídrov stojacich na „čakačke“ do vrcholových funkcií.