Prevratná chladiaca novinka

Bez investícií niet rozvoja, len sa prešľapuje na mieste

Firma Mastra Šaľa vznikla v roku 1992 odčlenením technických pracovníkov a pracovníkov údržby podniku Duslo Šaľa. Založilo ju štrnásť spolumajiteľov s celkovým počtom 220 pracovníkov, s pracovným zameraním prevažne pre potreby podniku Duslo Šaľa. Časom sa firma stabilizovala na dnešnú podobu sedem výkonných (pracujúcich) spolumajiteľov a v celkovom počte 65 pracovníkov. Medzi jej hlavné aktivity patrí výroba, dodávka a montáž potrubných rozvodov na zasnežovanie,

dodávka a montáž

priemyselného chladenia, opravy, servis a montáž strojno-technologického zariadenia a zariadenia na meranie a reguláciu. „Od roku 1992 do roku 1994 ponúkala naša firma na trhu iba svoju prácu, bolo nevyhnutné etablovať sa aj na trhu výrobkov,” konštatuje Juraj Sysel, obchodno-technický zástupca spoločnosti a konateľ. „Chladiace systémy túto možnosť priamo ponúkali, pretože Česká republika stratila svoje prirodzené postavenie spred roku 1989. Máme na mysli prevažne chladiarenské české firmy, ktoré mali dlhodobú tradíciu. Zariadenia na výrobu technického snehu – zasnežovacie systémy sa na Slovensku javili, prirodzene, ako perspektívne, vzhľadom na náš hornatý reliéf krajiny a ich nadmorskú výšku. Túto našu stratégiu zamerania sa na uvedené oblasti podnikania potvrdil čas pozitívne. V oboch oblastiach vystupuje dnes už naša firma ako zavedený seriózny partner s pevným zázemím, s ktorým treba počítať. Sme vlastníkmi viacerých autorských ocenení (certifikované výrobky, ochrana priemyselného vzoru, ochranná značka firmy a pod.) , ktorých ochranu registrujú viaceré štáty v strednej Európe a v Rusku.“ Jednou zo zaujímavých, doslova priekopníckych aktivít firmy Mastra na Slovensku bola zásadná rekonštrukcia plochy zimného štadióna v Piešťanoch, za ktorou v priebehu roka pribudla aj rekonštrukcia zimného štadióna v Trnave. „Pri rekonštrukcii starej

ľadovej plochy,

čiže systému chladenia na spomínaných zimných štadiónoch, bol navrhovaný systém priameho chladenia, kde sa využíva čpavok ako chladiaca náplň na chladenie a výrobu ľadu. Tento systém chladenia sa využíva na celom Slovensku. Množstvo čpavku, potrebné na chladenie a výrobu ľadu na jednu ľadovú plochu, je asi šesť ton. Pritom čpavok je nebezpečná látka, ktorá z hľadiska životného prostredia môže spôsobiť haváriu, poškodenie ľudského zdravia a pod.; chladiace zariadenia s touto látkou sú v mimoriadnej pozornosti organizácií, ktoré sa zaoberajú bezpečnosťou, životným prostredím, civilnou obranou atď. Všetky chladiace zariadenia tohto typu na Slovensku sú už morálne zastarané (asi 25-ročné), vyžadujú si rôzne opravy, úpravy, jednoducho viac starostlivosti, a tým aj nielen zvyšovanie prevádzkových nákladov, ale aj dôslednejšie sledovanie a kontrolu zo spomínaných hľadísk. Vo svete sa už používajú také systémy, ktoré nepotrebujú veľa

škodlivej chladiacej

látky. Naša firma má vyvinutý prevzatý systém chladenia, používaný vo svete, s istými prvkami, ktorý sme sami vylepšili a nové vyvinuli. Už asi dva roky máme snahu tento systém na Slovensku aplikovať. Žiaľ, finančné možnosti potenciálnych investorov to nedovoľujú. Ide o chladenie nepriamym odparom. Jeho podstata spočíva v tom, že namiesto šesť ton čpavku, ktorý priamo prúdi v chladiacom potrubí a chladí ľadovú plochu, v dvojokruhovom systéme prúdi len malé množstvo chladiacej latky, asi 300 kilogramov, čo znamená, že chladí iný nosič, a ten prúdi v ľadovej ploche, vytvára a chladí ľad. Ako nosič chladu sa vo svete používajú glykolové kvapaliny na báze etylénglykolu My sme postúpili ešte o krok dopredu a používame vysokoekologický nosič chladu - bezglykolovú kvapalinu coolstar. Táto látka pochádza z dielne slovenskej firmy. Nosič chladu bude ekologickejší, ako sa bežne používa aj v Českej republike. To je veľký posun v dobrom zmysle slova voči životnému prostrediu. Aj keď vo finančnom vyjadrení ide

o nemalú sumu,

je pozitívne, že sa mestá Piešťany a Trnava sa rozhodli pre takúto rekonštrukciu. Investícia v Piešťanoch stála okolo 15 mil. Sk , v Trnave o šesť miliónov viac, kde predmetom rekonštrukčných prác bola náhrada priameho čpavkového chladenia s 12 tonami čpavku za nepriame s malým množstvom chladiva čpavku (asi 520 kg ) a asi 40-tisíc litrami nosiča chladu na báze etylénglykolu.“

Tým, že na Slovensku je stále málo investorov, na hoci ekologické, ale finančne náročné rekonštrukcie, firma Mastra musí vynakladať veľa energie a presviedčať prevádzkovateľov zimných štadiónov o potrebe zmien. To však firmu neuživí. Aké sú jej ďalšie aktivity? „Isteže, oblasť zasnežovania a zimných štadiónov tvorí asi iba jednu štvrtinu celkového

obratu firmy,

čiže nejde tu o základnú zložku tvorby obratu. Základná ťarcha spočíva predovšetkým v ťažkom priemysle a v realizácii rôznych investičných výrobných technológií. Spomeniem aspoň modernizáciu a rozšírenie výrobnej kapacity sklených vláken v Skloplaste Trnava. Podľa nášho názoru je možností na prácu, to znamená nevyhnutných potrieb zámerov a výhľadových riešení v hospodárstve, dostatok. Čo sa nám javí nedostatočné, je nedostatok prostriedkov na ich finančné pokrytie. Je to na Slovensku problém vskutku zásadný a širokospektrálny, prinášajúci nadväzné problémy. Prežiť sa dá, chce to však veľkú dávku odvahy, energie, vytrvalosti a nevyhnutného, sústavného podnikateľského strehu s invenciou. Týmto spôsobom však nie je možné ďalej sa rozvíjať. Je to dlhodobá stagnácia malého a stredného podnikateľského stavu. Týmto spôsobom nie je možné vnášať do podnikania určitý základný systém a plánovanie, bez čoho sa o rozvoji jednoducho nedá hovoriť. Perspektívy do budúcnosti? Základnú až nevyhnutnú perspektívu vidíme v ozdravení finančného trhu, čiže bánk, a s tým spojeného prílevu zahraničných investícií. To ide hneď za získanou dôverou investorov voči Slovensku. Takto získaný finančný kapitál je potrebné použiť na rozbeh a stabilizovanie malého a stredného podnikateľského stavu v realizovaní nových investičných celkov.“

Zora Petrášová